Čakáš nečakane dieťa?

Historický prvýkrát sa interrupcie stali témou volieb a príležitosťou učiť ľudí principiálnosti vo voľbách. Principiálnosť však ohrozuje silnejúci tlak liberálov presvedčiť nás o ich relativistickej morálke, ktorému už nejeden kresťan podľahol.
Mnohí mi hovoria o kresťanskej „povinnosti“ voliť menšie zlo. Viacerých teológov som prosila, aby mi našli odvolanie v nejakom učení Cirkvi, ale nenašli. Ani pokus aplikovať Evangelium vitae, podľa ktorého treba umenšovať zlo sprísnením legislatívy potratov (pričom podmienka je verejne prehlásiť úplnú opozíciu voči legálnosti potratov) nevyšiel. Vieme presne, čo urobí legislatíva, nevieme však, čo kandidát. Aj predstaviteľ menšieho zla môže urobiť viac morálneho zla.

Obávam sa preto, že ide o „morálnu“ doktrínu liberálov, ktorú akosi nekriticky preberajú aj kresťania. Presviedča ma o tom i samotný fakt, že sa nedá objektívne rozpoznať, či Radičová alebo Gašparovič sú tým menším zlom. Ani biskupi si to nevedia vyhodnotiť, a čo laik? Ponúkam moju hodnotiacu analýzu, aj so záverom.

Dáma má prednosť. Iveta Radičová nemusela a hlasovala proti návrhu zrušiť potratový zákon. Nemusela a predsa podpísala petíciu Možnosti voľby. Verejne hlása „právo“ ženy na potrat. Je kandidátkou vzdelaných (a) liberálov. Tí našťastie ešte nie sú nadpolovičnou väčšinou v tejto krajine, zdá sa. A preto usiluje aj o hlasy katolíkov, čo by nemalo byť naoko problém, keďže ju podporujú dve a pol kresťanské strany (to pol je bývalé kresťanské krídlo SMK).

Nejde to však hladko, a tak si musela niekoľkokrát pomáhať citovaním Jána Pavla II. na televíznej obrazovke, aby bola presvedčivejšia. Objednala sa do centra katolíckeho života, do Ružomberka, najprv na diskusiu so študentami Gymnázia sv. Andreja a najnovšie priamo na pôdu Katolíckej univerzity. Ako odborníčka, ako ináč? Aj prezident chodí na univerzity a tiež ako prezident, nie ako kandidát na prezidenta. Zatiaľčo štátne univerzity s tým nemajú problém, alebo ho nevedia ako odmietnuť, katolícke inštitúcie by nemali ponúkať priestor na rečnenie osobám, ktoré idú verejne priamo učeniu Cirkvi. Je to logické, hoci to naši biskupi ešte nepovedali nahlas, ako tí americkí. Otázne je, či ten problém slovenskí biskupi vôbec vnímajú.

Totiž najväčšiu katolícku konferenciu minulého roka, tiež na pôde Katolíckej univerzity, prišiel otvárať vicepremiér Čaplovič, ktorý okrem iných problematických vyjadrení rok predtým v diskusii Joj, kde som bola tiež prítomná, obhajoval návrh zákona vnucujúceho nemocniciam vykonávanie umelých potratov. Deň pred 1. kolom prezidentských volieb zas televízie natočia dlhoplánovanú návštevu kardinála Tomka a arcibiskupa Zvolenského na Úrade vlády SR, ktorý vehementne podporuje Gašparofica. Tuším to bude tým, že hierarchia podceňuje silu mediálneho posolstva...

Ale ešte zostaňme pri ťahoch dámy, ktorú Marek Nikolov z Pastor Bonus nazval úprimnou liberálkou. Možno takou bola pred mesiacom, no medzitým sa ukázala byť chameleónom, ktorý sa pretvaruje presne na to, čo ľudia chcú. Rýchlo sa poučila od guru prezliekania kabátov Gašparoviča. Podľa Mareka Hrubča sa pani profesorka „len“ mýli. Lenže všetci ideológovia sa mýlia a ona patrí k tým radikálnejším. Tí však nikdy neuznajú, že ide o omyl, lebo ich ideológia ponúka vysvetlenie na všetko, ešte aj na zabíjanie nevinných ľudí. Za to sa ťažko ospravedlnia, čo je však šanca u tých, ktorí pre nejakú výhodu zaklamú. Ale voľba nie je o stávke, kto z kandidátov sa prvý obráti. Veď milosť obrátenia sa nedá vyhodnotiť ani zo štatistiky, či skúseností.

Pre objektívne zhodnotenie zamerajme sa chvíľu na prezidenta Gašparoviča. To že toho viac pokazil, súvisí len s tým, že je starší od Radičovej. Prispôsoboval sa dobe a jej ideológií, rovnako dnes ako Radičová. Ani on nepozná učenie vlastnej Cirkvi a nemá čas nad základnými hodnotami rozmýšľať, lebo by mohol prísť na to, že sú v rozpore s vládnucou ideológiou. Ak by verejnosť zmenila postoj o legálnosti potratov, nepochybne by zmenil aj on, len aby sa zas „viezol“.

Gašparoviča mnohí považujú za hanbu, keď zastupuje na medzinárodnej scéne Slovensko. Doma ho odmietajú brať vážne. Dovolím si povedať, že z tohto hľadiska je pre protipotratový odboj na Slovensku menej nebezpečenejším. Ľahšie sa s liberálnymi názormi stotožňiť, keď bude prezidentskú autoritu požívať „rozhľadená“, svojim vzdelaním imponujúca Radičová. Táto ideológia, ku ktorej sa Radičová hlási, má na svedomí najväčšiu genocídu v dejinách ľudstva – 50 miliónov potratených nevinných za rok podľa údajov OSN! A tej istej ideológií je prisluhovačom aj Ivan Gašparovič.

V prípade, keď by mal človek voliť medzi Hitlerom a Stalinom, jedinou morálnou voľbou je nevoliť. Kandidáti druhého kola však nie sú ideologickými súpermi, obaja odobrujú zabíjanie nenarodených rovnako, no z iných pohnútok. Hoci máme na výber dvoch, sú to len dva odtiene tej istej ideológie. Pripomína mi to komunistické časy, keď bola možnosť voliť len jedného. Morálne správnou voľbou, ktorá ešte ostávala, bolo preto nezakrížikujem nikoho.

Porovnania k umývaniu si rúk, či voľbe Gašparoviča nehlasovaním sú primitívnymi špekuláciami. Čo keď vyhrá Radičová, aj napriek, či práve vďaka môjmu nehlasovaniu? Za seba môžem povedať s kľudným svedomím, že som urobila, čo sa dalo, aby v 2. kole mohol byť František Mikloško. Ruky som si teda neumývala... Neexistuje však morálna povinnosť pre kresťana hlasovať za každú cenu. Kresťan môže slobodne bojkotovať demokraciu a preferovať iné formy vládnutia.

Zodpovenosť za svoju voľbu ponesú tí, ktorí budú hlasovať. Tí, čo nehlasujú, nesúhlasia s oboma kandidátmi. Zo žiadneho zla dobro nevzíde. Neuznávam konsekvencionalismus: že iba podľa dôsledkov sa hodnotia skutky. Naozaj neviem, čo by mohlo byť lepším a čo horším dôsledkom 2. kola, keď ja voliť nebudem.