Úryvky z rozhodnutia Ústavného súdu SR
(celý text rozsudku ÚS SR je možné stiahnuť tu )
Pokiaľ ide o ochranu verejného poriadku a mravnosti, ústavný súd po oboznámení sa s obsahom fotografií, resp. plagátov prezentovaných sťažovateľom na zhromaždení konštatuje, že výjavy na nich zobrazené obsahovali nepochybne prvok násilia, čo mohlo v časti verejnosti vyvolávať negatívne reakcie alebo postoje. Zobrazené násilie však nebolo prezentované samoúčelne, ale bolo zasadené do rámca morálneho kontextu a spoločenskej diskusie o otázke interrupcií, na ktorú vyjadroval sťažovateľ svoj názor. Kontext, v ktorom boli uvedené zábery prezentované, jednoznačne vypovedá o odsudzovaní násilia páchanom na človeku (vo všeobecnosti), v žiadnom prípade násilie nepropaguje ani nepredstavuje hrubé zneuctenie ľudskej dôstojnosti či popieranie ľudských práv.Ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosti, ktorá by dostatočne rozumne umožňovala odôvodniť záver, že informačné panely prezentované sťažovateľom na verejnosti počas konania zhromaždenia obsahovali komentované vizuálne zobrazenia v rozpore s elementárnymi princípmi morálky, etiky či ľudskej dôstojnosti, prípadne, že by smerovali k porušovaniu práv iných z dôvodu pohlavia, rasy, farby, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. Naopak, vizuálne zobrazenia obhajovali ľudskú dôstojnosť pred násilím ako takým.Skutočnosť, že sťažovateľ prezentoval odlišný názor na spoločenskú prijateľnosť umelého prerušenia tehotenstva, než je tá, z ktorej vychádza právna úprava platná v Slovenskej republike a ktorú pravdepodobne zdieľa väčšina spoločnosti, neodôvodňuje zásah do slobody prejavu. Forma a obsah uplatnenia slobody prejavu, ktorú sťažovateľ zvolil, neútočila urážlivým alebo znevažujúcich spôsobom na osoby, ktoré majú na problematiku interrupcií iný názor ako sťažovateľ, ani nebola spôsobilá vzbudzovať u nich vážnu obavu z porušenia ich práv. Skutočnosť, že bola do určitej miery provokatívna, nie je dostatočným dôvodom na jej obmedzenie.V danom prípade je nepochybné, že právna úprava podmienok umelého prerušenia tehotenstva stanovuje medze práva ženy na súkromie. Túto skutočnosť však nemôže orgán verejnej moci interpretovať tak, že obmedzí právo na slobodu prejavu, ktorý kritizuje platnú právnu úpravu s poukazom na ochranu práv iných osôb. Dôsledkom takéhoto postupu, v rámci ktorého štátny orgán posudzuje správnosť a prípustnosť prejavených názorov, je zavedenie cenzúry, ktorá je vylúčená.Otázka umelého prerušenia tehotenstva a jeho právnej regulácie je nepochybne legitímnou témou spoločenskej verejnej diskusie – otázkou všeobecného, verejného záujmu. Zároveň je zrejmé, že ide o tému vo svojej podstate kontroverznú, vyvolávajúcu emócie jednotlivých názorových skupín a pravdepodobne aj v budúcnosti polarizujúcu spoločnosť vzhľadom na výrazný etický, morálny, hodnotový a svetonázorový kontext, v rámci ktorého dochádza k formulovaniu postojov k tejto problematike.Keďže sloboda prejavu zahŕňa podľa čl. 26 ústavy a podľa čl. 10 dohovoru ochranu tak informácií alebo myšlienok, ktoré sú prijímané pozitvne a sú považované za neútočné či indiferentné, ako aj ochranu informácií a myšlienok, ktoré provokujú, šokujú či znepokojujú, či už z hľadiska ich obsahu, alebo z hľadiska formy ich prezentácie, nemožno do tejto slobody zasahovať na základe par. 47 ods. 1 písm. C) zákona o priestupkoch o vzbudzovaní verejného pohoršenia iba na základe skutočnosti, že časť verejnosti s obsahom alebo formou prejavených myšlienok alebo informácií nesúhlasí alebo je ňou šokovaná, či obťažovaná, pokiaľ zároveň nie je splnená podmienka existencie naliehavej spoločenskej potreby na obmedzení takejto slobody prejavu z dôvodov ochrany práv a slobôd iných, ochrany bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku alebo ochrany verejného zdravia a mravnosti v demokratickej spoločnosti.