Čakáš nečakane dieťa?

Je vyštudovaná ekonómka, ale bojuje proti legálnym potratom a predmanželskému sexu. Ak by nacisti mali šancu dnes, využili by genocídu cez potraty, tvrdí riaditeľka Centra pre bioetickú reformu Jana Tutková. 

Ste vyštudovaná ekonómka, venujete sa však právam nenarodených detí a bojujete proti potratom. Čo vás k tomu viedlo?
Rozhodujúcim momentom bol rok 2001, končila som Ekonomickú univerzitu. Videla som diskusiu, v ktorej bol Pro life postoj (za právnu ochranu počatého života, pozn. red.) označený za stredoveký a spiatočnícky. Povedala som si: som moderná žena a mám podobný názor. Na druhý deň som skontaktovala niektoré mimovládky a prišli sme s občianskou iniciatívou Človekom od počatia. Začala som čítať o ženách, ktoré boli donútené k potratom, o exporte potratov a antikoncepcie do tretieho sveta i o potratovej ideológii a plakala som. Vedela som, že už nemôžem písať diplomovku o priemyselných parkoch a že ani biznisu sa venovať nebudem.

Angažovali ste sa aj v Kresťanskodemokratickej mládeži Slovenska. Bolo vám blízke ich smerovanie?
Dostala som sa tam náhodou. Bolo to pričuchnutie k politike. CBR sa však neviaže na žiadnu politickú stranu, sme otvorení pre ľudí rôznych vierovyznaní a smerovania. Všetky náboženstvá sa zhodujú, že potrat je zlo. Ideológia obhajujúca potraty chce byť však novým náboženstvom pre svet.

Počas štúdia v Británii ste mali možnosť dostať sa do Európskeho parlamentu a upozorniť na problém potratov a investícií, ktoré sa na ne používajú.
V Bruseli som úspešne lobovala proti financovaniu ľudského klonovania a neúspešne proti financovaniu potratov v rozvojových krajinách. Nemocniciam často chýba základné vybavenie, kým priority sú vo financovaní tzv. reprodukčných služieb. Na rozdiel od nás je tam úcta k počatému životu i rodine.

Dajú sa porovnávať dve také odlišné prostredia?
Verejná mienka sa aj tam masíruje tým, že je lepšie mať menej detí. Štúdie potvrdzujú, že ženy v Afrike, ako i v Európe, chcú mať viac detí ako majú.

I napriek tomu, že nie sú schopné sa o nich starať?
„Plánovači“ z OSN vinia ženy, že majú veľa detí, namiesto toho, aby priznali korupciu a zlyhanie politikov. Ekonómovia tvrdia, že pre hospodársky rozvoj je potrebná istá hustota populácie. Tlak na potreby motivuje k novým objavom a riešeniam, ak to neblokuje mentalita populácie. Afriku tým, že dnes dostáva pomoc priamo na tanieri, nemotivujeme. Hovoriť o tom, že deti sú niečo zlé pre iný národ, vyznieva genocidálne. Kissingerovo tajné memorandum žiadalo vybudovanie antikoncepčnému programu s cieľom eliminovať chudobných.

Každá krajina sa stavia k problematike počtu detí inak.
Áno, napríklad Čína má politiku jedného dieťaťa, kde za druhé dieťa hrozí pokuta trojročného platu a pre tretie dieťa potrat. Štát ani Populačný fond OSN nemôžu rozhodovať o počte detí, čo je právom len rodičov.

Nesnažia sa však ľudia v modernom svete uľahčiť si to a zabrániť takýmto radikálnym riešeniam práve prevenciou?
Antikoncepcia nie je jediná možnosť. Účinnou prevenciou sú prirodzené metódy, dnes zdokonalené aj pre nepravidelný cyklus. Učia ženu rozpoznať, kedy je plodná a kedy neplodná. Sama sa rozhodne, koľko chce mať detí, rešpektujúc svoje telo. Plodnosť je potláčaná hormonálnou antikoncepciou, ktorá je potratová. Je klamstvom, že hormonálna antikoncepcia len predchádza ovulácii. Tento mechanizmus zlyháva, a preto hormón zabráni uhniezdeniu týždňového embrya v maternici, čím nový človek umiera. Aj tento mechanizmus zlyháva a žena otehotnie. „Zodpovedne sa chránila,“ ale dieťa nebola jej voľba, a tak ide na potrat. Antikoncepcia vytvára potratovú mentalitu a tiež zvyšuje rakovinu prsníka a pečene.

Pre mnohých je to však riešenie?
Je to skratka, rýchlonáplasť, ktorá má dlhodobo veľa negatívnych dosaov, na zdravie, manželstvo i ekonomiku. Treba dať sexu takú hodnotu, aká mu prináleží. Patrí do manželstva, čo je aj najlepšie miesto pre prijatie dieťaťa.

Ľudí však nezmeníte. Pre tých, ktorí neuznávajú tieto hodnoty, nie je napokon lepšia prevencia?
Plánovači veria, že zmenia ľudí, aby používali antikoncepciu. Prečo by sme sa nemali pokúsiť zmeniť ich chápanie sexu? V Ugande sa podarilo znížiť infekciu HIV z 15 percent na 5 percent. Ako prevenciu proti HIV použili metódu ABC – abstinencia, vernosť a kondómy len pre prostitútky. U nás sa však abstinencia považuje za niečo nenormálne. To, čo sa v Ugande aplikovalo striktne len pre prostitútky, my aplikujeme pre všetkých. Štatistiky potvrdzujú, že tie krajiny, ktoré majú viac antikoncepcie, majú aj viac potratov, a tie, ktoré majú viac kondómov, majú i väčšiu mieru výskytu AIDS.

Kondóm však nenarodené deti nezabíja, nie?
Nie, ale nechráni pred sexuálne prenosnými chorobami, ktoré aj zabíjajú, pričom sa prenášajú kontaktom kože. V Británii je všetka antikoncepcia zdarma a stúpa tam počet tínedžerských tehotenstiev, miera sexuálne prenosných chorôb, potratov, napriek tomu, že sa veľa investuje do sexuálnej výchovy. Ľudia sú posadnutí sexom, ale nerozmýšľajú o jeho zmysle.

Má to dosah i na manželstvá?
Americké štúdie potvrdzujú, že menej ako jedno percento párov používajúcich prirodzené metódy sa rozvádza, kým rozvodom prejde 70 percent tých, ktorí používajú antikoncepciu. Sex je o vzájomnom darovaní sa navždy, úplne a exkluzívne. Sex pred manželstvom jeho význam degraduje. Nikdy nie je neskoro odložiť si sex pre manželstvo.

A čo tí, ktorí nepokladajú manželstvo za dôležité?
Manželstvo je spoločenská inštitúcia, ktorá pomáha vzťahu v krízach. Ak sľub chýba, vždy sú tam zadné dvierka. Niektoré manželstvá sú neplatné, lebo od začiatku pripúšťali rozvod, alebo nechceli deti.

Nikde predsa nie je napísané, že žena musí mať dieťa, ak nechce. Môžete ju donútiť?
Je to napísané v našom tele. Telo môžem prostituovať, ale ľudská sexualita má iný dizajn. Antikoncepčný sex je ako bulímia – maximalizujem pôžitok z jedla a aby som nepribrala všetko vyvrátim. Keďže bulímia je psychická porucha, podobne ochorie aj vzťah, keď pár len maximalizuje pôžitok zo sexu, a chce predísť jeho reprodukčnej funkcii. Samozrejme, nie každé sexuálne spojenie vedie k počatiu, ale má byť preň otvorené. Antikoncepcia bráni úplnému sebadarovaniu, dáva falošný pocit bezpečia, a keď zlyhá, riešením je potrat.

Nie je to pre veľa žien práve zúfalá voľba?
Iste. Najväčšia skupina žien, ktoré idú na potrat, sú ženy okolo 30 rokov, vydaté, majú dve deti. A potom tínedžerky. Ženy po potrate, ktoré poznám, hovoria, že ak by ich v tom čase aspoň jeden človek podržal, nešli by. Ženám odmieta pomoc ich okolie, ktoré sa nechce zaťažovať ich problémom, keď si ho môžu legálne „vyriešiť“. Vraj ide len o zhluk buniek... Každý z nás však bol v jednom okamihu zhlukom. Život sa však začína počatím.

A čo ak by boli úplne zakázané?
Vždy sa nájde niekto, koho ani zákaz neodradí, no mnoho ľudí by bolo odradených. Ak je niečo násilie, má byť zakázané. Tak ho bude zaručene menej, lebo zákaz formuje svedomie ľudí. Ľudia rozmýšľajú schizofrenicky: som proti potratom, ale nezakazujme ich.

Nie je niekedy ľahšie prekonať potrat ako psychickú traumu zo znásilnenia a z takto počatého dieťaťa?
Bez ohľadu na to, ako sa dieťa počalo a aké bude, má právo na život. Stále je tu možnosť dať ho na adopciu. Novonarodeniatko si odnesú adoptívni rodičia priamo z nemocnice, také deti nekončia v domove. Žiadne dieťa nie je nechcené.

Potrat sa berie ale ako právo ženy.
Je to ako s otrokármi: ak nechcete, nemusíte otrokov kupovať, ale nám to právo neberte. Nechoďte na potrat, ale nás v tom neobmedzujte! Označujeme legálne potraty za genocídu, lebo sa tak spoločnosť zbavuje nechcených. Za 50 rokov sa potratmi udiala genocída štvrtiny Slovenska. Druhou obeťou je žena.

Prirovnávate ženu a spoločnosť k otrokárovi, potrat ku genocíde a tých, ktorí to podporujú, k nacistom. Nie je to prisilné?
Keď sme schopní zabíjať vlastné deti v tele ich matiek, kam smerujeme? Určite to porovnanie ku genocíde je namieste. Predstavte si, že by dnes žili nacisti. Ako by robili svoju politiku čistej rasy, keď dnes majú také sofistikované prostriedky na zbavenie sa postihnutých a nechcených?

Ste proti potratu i v prípade vážneho ohrozenia života matky, ktorej sa má narodiť ťažko hendikepované dieťa?
Neviem, či som o tom počula.

Ale bavme sa o tom.
Keď pri záchrane života ženy zomrie dieťa, hoci je to predvídateľné, ale nie úmyselné, nie je to umelý potrat. Lekár by sa mal vždy snažiť zachrániť oboch pacientov. Dnes sa deti predčasne rodia i v 22. týždni a prežijú, preto sa dá vyvolať pôrod a pokúsiť sa, aby dieťa prežilo, a potom liečiť i ženu.

Obrázok nenarodeného dieťaťa bol na bilbordoch po celom Slovensku. Niektorí odvracali tvár, niektorí nadávali, ženy, ktoré samy potratili, mali v očiach slzy...
Keď sa dnes potrat prezentuje ako ľudské právo, obrázok potratu účinne dokazuje, že ide o neľudský čin, zločin proti ľudskosti. Práve ženy, ktoré veľmi chceli dieťa a spontánne ho potratili, by mohli pomôcť pre to niečo urobiť.

Čo vaša rodina?
Rodičia ma podporujú, i keď majú otázky.

Myslíte si, že je správne, keď hovoríte o niečom, s čím sama nemáte skúsenosti?
Nemusím ich zažiť, aby som videla, že je to zlé. A keď človek rozmýšľa nad zmyslom sexu, zistí, že je naozaj najlepšie, keď čaká.

A prečo práve vy?
Mám zodpovednosť za svoj život a keď vidím nespravodlivosť vo svete, snažím sa pomôcť tým, ktorí tu pomoc potrebujú. Vždy si však niekto nájde dôvod niečo kritizovať.