Sloboda nadovšetko: nie rodovým stereotypom i rodovej totalite

9.11.2017

Mnohí sa dnes identifikujú s rodovou ideológiou len preto, že sa im zdá naozaj prežitkom, čo niektorí dinosauri, žiaľ niekedy aj náboženskí zastrešení, tvrdia. Rola ženy je len v kuchyni a pri deťoch. Samozrejme, to dávno nie je realita a dávno častokrát nebola, dokonca ani v Cirkvi.

 

Nielenže v minulosti ženy, ak mali väčšie majetky, boli manažérkami statku, či rodinného podniku, kým ich mužské polovičky robili biznis či politiku. Ženy už len pre biologické danosti mať a kojiť deti, samozrejme preferovali ostať blízko domu alebo aspoň blízko deťom. Ešte pred pár desaťročiami naše staré matere nemali luxus materskej dovolenky či sedenia doma, keď bolo treba kopať zemiaky. Uviazali dieťa do zajdy a hybaj na pole. Pracovali popri deťoch a s deťmi.  V kresťanskom či ešte skôr v biblickom svete boli duchovnými líderkami a nielen to.

 

To len štátne politiky tu zaviedli akési falošný obraz toho, čo materstvo je (podobne nás tlačia do falošnej predstavy o tom, čo má byť detstvo či staroba). Ale ani garantovanie zamestnania počas prvých troch rokoch veku dieťaťa nie je nútením zostať doma s dieťaťom. Dáva žene možnosť, lebo nie všetky práce mimo domu sú kompatibilné so starostlivosťou o deti. A dieťa do 3 rokov naozaj potrebuje značnú prítomnosť jednej osoby, ktorá napĺňa jeho potreby. Je dnes čoraz viac pracovných pozícií, ktoré sa našťastie s deťmi kombinovať dajú.

 

Čo som pred 20 rokmi videla v USA, že žena mala dieťa vo svojej k ancelárii, som pred asi 5 rokmi prvýkrát zažila aj na východnom Slovensku, kde účtovníčka mala postieľku pre dieťa hneď za svojim pracovným stolom v obchodnej firme. Dnes je vďaka internetu aj oveľa viac možností pre prácu z domu či na čiastočný úväzok. A toto všetko tu máme nie vďaka feministkám, ale napriek nim. Ony by totiž najradšej videli ženy pracovať namiestorodenia detí. Rodičovstvo prezentujú ako prekážku kariéry, jeho plánovanie má spočívať najlepšie vo vyhnutí sa mu úplne.

 

Je však nebezpečenstvom pre kresťanov, ktorí chcú bojovať za materstvo, že nevnímajú celú realitu. A to je, keď sa snažia ženy natláčať výlučne do roly upratovačky, kuchárky a matky, zatiaľčo otca do roly toho, ktorý sa má výlučne finančne starať o rodinu, je veľmi škodlivé. Možno ešte spomenú, že je dobré, že manžel má pomôcť niekedy v kuchyni… Hm. Nespomenú, že mnohé manželky často pomáhajú s podnikaním, ale aj svojpomocnými “chlapskými” prácami okolo domu atď. Kresťanstvo je našťastie založené na rešpektovaní slobody ale aj dizajnu ľudského tela. Tieto dva faktory sú kľúčové v pochopení poslania a fungovania modernej rodiny ale aj v pochopení nebezpečenstiev rodovej ideológie.

 

Sloboda spočíva v tom, že rodičia si rozdeľujú roly, úlohy a práce podľa svojich schopností, záľub, časových možností a niekedy aj finančných nárokov. Preto sú rovnako dobré kresťanské rodiny, kde otec pomáha matke v kuchyni, lebo ho to baví a jeho príjem mu dovolí zaplatiť niekoho na práce okolo domu, ale aj rodiny, kde otec vôbec nepomáha v kuchyni, lebo robí všetko okolo domu zas vzhľadom na povahu jeho schopností, záľub, príjmu a možností. Je na slobode manželov dohodnúť sa, že teraz bude živiteľkou rodiny matka, lebo jej príjem presahuje prííjem otca, kým otec bude stavať dom alebo bude na rodičovskej dovolenke s dieťaťom. Rodina si sama stanovuje priority a ako ich dosiahne. Samozrejme pritom by mala zohľadňovať potreby a dobro detí.

 

A tu je potrebné vychádzať z dizajnu ľudskej biológie, sexuality a reprodukcie. Samozrejme, je nepopierateľným rozdielom medzi mužom a ženou, že žena môže vynosiť a porodiť dieťa. Ona ho aj môže kojiť, čo je ideálne pre dobro dieťaťa nielen pre výživnú hodnotu ale aj psychologický aspekt puta. Nie vždy je to možné, hoci biologicky je to možné u vyše 90% matiek. Problémom je, že veľakrát sa stanú chyby v prvých dňoch po pôrode alebo aj neskôr, keď žena prestane kojiť pre nevedomosť, z vlastnej alebo cudzej viny. Ak žena kojí, má to vplyv na voľbu aktivít a práce, ktoré môže vykonávať popri dieťati. Ak už nekojí, má väčšie možnosti, hoci je treba brať ohľad na potrebu prítomnosti matky počas dňa a noci z pohľadu dieťaťa. Nevidím však problém, ak sa na niekoľko hodín venuje dieťaťu denne aj otec na rodičovskej dovolenke.

 

Tieto rozhodnutia sú úplne na slobode rodičov, na ich rozhodnutí deľby práce a starostlivosti o deti a domácnosť. Ak by sme chceli im niečo prikazovať, bolo by to sektárske, nie kresťanské. A toto presne robí rodová ideológia. Chce nanútiť rodinám nové prerozdelenie úloh podľa vzorca štatistická rovnosť medzi mužom a ženou: rovnosť deľby práce v domácnosti, rovnosť príjmov, rovnosť deľby o starostlivosť o dieťa atď. Takou politikou nanucovania je napr. návrh povinnej otcovskej dovolenky ako podmienka získania rodičovského príspevku. Len aby sa tie štatistiky materskej a otcovskej dovolenky vyrovnali… Je dobré mať možnosti, ale prečo tlačiť rodičov umelo do takých vecí, ktoré im nesedia? Zjavne väčšine vyhovuje viac materská dovolenka.

 

Pre dosiahnutie štatistickej rovnosti je potom potrebné tlačiť rodičov do umiestnenia detí do jaslí a škôlok. Začína to podnecovaním, akoby jedna z možností. Tu je otázka, či finančné potreby rodiny sú viac ako psychologické potreby dieťaťa v prvých rokoch života, aby jeho potreby denno-denne uspokojoval aspoň jeden z rodičov. To druhé podporuje doterajší psychologický a sociologický výskum, no zároveň je to na slobode rodičov určiť si, či chcú dieťa naviazané na rodinu či meniaci sa kolektív. Zároveň sa rodičia musia rozhodnúť, či chcú dať dieťaťu kolektív súrodencov alebo nie. To zas vychádza z pochopenia podstaty ich manželstva a sexuality, niekedy však aj z reálnych možností, akými sú vážne zdravotné, psychické či finančné problémy.

 

A napokon, je lepšie sa vystríhať takým stereotypom, hlavne pri prezentácii rozdielov mužov a žien mladým, ktoré podsúvajú skreslený obraz /ktorý často môže aj uškodiť/. Myslím tým opis fyzických rozdielov. Áno, mnoho mužov má široké plecia a mnoho žien postavu ako vázu. No mnohí to nemajú a práve tieto charakteristiky z nich nerobia muža alebo ženu. Aj keď zjavne veľa telesných rozdielov existuje, prejavujú sa aj na úrovni myslenia, mozgu a to preto, že vychádzajú z odlišnej sexuality a reprodukčných orgánov. Tie sú nezameniteľné, hoci dnes je snaha ich zameniť prameniaca z krízy akceptovania vlastnej sexuality a jej daností s koreňmi v nenaplnení vlastného ega.

 

Na záver len toľko, že rodina sa odjakživa prispôsobovala životným podmienkam a pracovným nárokom, aby prežila, postarala sa o deti a ešte ich aj do budúcnosti zabezpečila. Dnes je ekonomická situácia znova iná a rodičia sa jej prispôsobujú. Len ich dnes žiaľ štát svojimi “sociálnymi” politikami podnecuje k niečomu, čo už dávno nezodpovedá realite, ktorá sa rýchlo mení pod vplyvom technológií, informácií a finančných možností. Rodová ideológia má zas svoje ciele a tak sa cez štát snaží nanútiť správanie, ktoré zas nezodpovedá realite ľudskej biológie.

 

 

 


Kategória: Ideológia