Čakáš nečakane dieťa?

Je to pozoruhodné, ale je to tak: Doktori s titulmi pred menom a za menom, ktorí sú zoskupení v Subkomisii pre bioetiku Konferencie biskupov Slovenska, rozpracovali niekoľko návrhov, ktoré majú odsúdiť domáce pôrody. Tie majú byť zrejme po novom v rozpore s ich chápaním katolíckej morálky.

Ich interpretácia katolíckej morálky však naráža na kresťanské chápanie slobody v snahe o ochranu medicínskej profesie.

Prečo bioetici riešia práve tento problém?

Naozaj museli Mária a Jozef neodkladne cestovať do Betlehema a nepripraviť sa lepšie na narodenie Ježiša? Veď už v tom čase existovali lekári a pôrodné babice. Predsa pôrod je vždy rizikom pre ženu a dieťa. O čo väčšia zodpovednosť, keď ide o Božieho syna!

Síce sa Ježiš nenarodil doma, ale na ceste, no nenarodil sa za odbornej asistencie. Tak sa pritom deti rodili celé tisícročia miliardám žien. Niekoľko desiatok žien na Slovensku sa za posledné desaťročie rozhodlo porodiť inak – mimo nemocnice, ktorá je jedinou možnosťou odbornej asistencie na Slovensku.

Rodičky na západnom Slovensku si zaplatia rakúsku pôrodnú asistentku, prípadne to nejaká slovenská pôrodná asistentka zariskuje v rozpore s etickým kódom asociácie pôrodných asistentiek. A hoci pôrodné asistenky sú vyškolené asistovať pri pôrode aj samy, práve táto nemožnosť pomáhať rodičkám doma vystavuje ženy a ich deti rizikám, keď pôrod absolvujú samy, prípadne s otcom dieťaťa alebo s nejakou babicou.

Prečo sa bioetici pustili práve do týchto pár žien? Neexistujú iné bioetické problémy na Slovensku v širšom rozsahu? Zdravotne riskatným správaním, ktoré je dokonca veľkou záťažou pre zdravotné poistenie, je fajčenie a alkoholizmus – nie je to oveľa väčší problém?

Lenže za tým celým je asi skôr obava, že úspešnosť domácich pôrodov naláka iné ženy, aby si to vyskúšali. A tak nabúrali vieru v štátom garantovanú zdravotnícku starostlivosť, medicínu a doktorov. A to je predsa nezodpovedné, či nie?

Zlé skúsenosti s nemocnicami

Darmo argumentovať tým, že v iných krajinách je pôrod doma normálnou možnosťou, že drvivá väčšina pôrodov je bezrizikových (expert na prirodzené pôrody Dr Bradley uvádza, že až 94 percent), alebo že treba nechať slobodu vybrať si miesto a podmienky pôrodu napríklad aj legislatívnou možnosťou pôrodných domov.

Páni doktori vytiahnu štúdie, ktoré ukazujú, aké sú domáce pôrody rizikové, lebo isté percento z nich sa aj tak skončí v nemocnici. Veď je samozrejmé, že pokiaľ je naozaj potrebné lekársky zakročiť, domáci pôrod nie je absolútnou hodnotou. To by malo byť predsa úlohou pôrodnej asistenky, ktorá môže vyhodnotiť, do akej miery existuje nebezpečenstvo komplikácií.

Stačí, keby pri takom pôrode zomrela žena alebo dieťa, a už by toho boli plné médiá. O úmrtí rodičky či dieťaťa v nemocnici však nikdy nepočuť.

O prípadoch traumatizácie rodičiek a ich detí nepotrebnými lekárskymi zásahmi sa zo slovenských médií tiež nedozviete, azda len z počutia alebo si o tom prečítate na internete. Príslušné štúdie u nás neexistujú. Súdne si nič nevymôžete nielen za poškodenie, ale ani za smrť pod rukami doktorov.

Keď sa rozprávam s akoukoľvek ženou, ktorá rodila posledných 10 rokov, počujem tie isté hororové príbehy: týranie syntetickým oxytocínom, „skákanie“ na brucho pri vytláčaní dieťatka, separácia novorodenca od matky, cisárske rezy bez vážnych dôvodov a navyše za to očakávané, ak nie aj priamo vyžiadané finančné všimné pre pôrodníka.

Dnes si už viac žien požiada mať dieťa pri sebe na izbe, aby mohli riadne dojčiť. Pokiaľ to však nie je babyfriendly pôrodnica, kde je to normálne, tak mnohé ženy ani netušia, že si také niečo môžu nárokovať. Pritom separácia dieťaťa od matky zastavuje trávenie dieťaťa a nemôžno vylúčiť, že to je zodpovedné za naštartovanie častých „nevysvetliteľných“ kolík bábätiek.

Osídľovanie mikroorganizmami je narušené, keď malý tráviaci trakt sa nasýti raz za tri hodiny či aj viac – v intervaloch určených novorodeneckým oddelením. Toto týranie bábätiek zatiaľ však nebolo predmetom moralizovania bioetickej subkomisie KBS, hoci ide o vážny problém, ktorý sa prehliada.

V iných krajinách to ide, u nás nie

Lekárske zásahy ako takzvané vyvolávačky, epidurály či cisárske rezy spôsobujú traumy, nepotrebné bolesti a poškodenia, ktoré majú vplyv na manželský život, na ochotu mať ďalšie deti a podstúpiť ďalšie pôrody. Vyvolávačka oxytocínom takmer zabila moju priateľku, ktorej len trojhodinová operácia zachránila život pred vykrvácaním. Poznám gynekologičku, ktorej pacientku to zabilo – spôsobuje totiž roztrhanie jaziev a ciev v maternici. To sú extrémy, bežné reakcie sú však zvracanie, neznesiteľná bolesť na umretie, zastavenie kontrakcií a podobne.

Možno za to viniť lekárov, keď sú takto vyškolení? Navyše, ich ohodnotenie poisťovňou podporuje zasahovať do pôrodov. Vstup do pôrodnice garantuje aj zdravej žene bez komplikácií, že jej lekári do toho budú kafrať. Ak sa ubráni, stojí to neprimerane veľa energie v štádiu pôrodu vybojovať si svoje požiadavky.

Nečudo, že mnohé ženy, ktoré sa dopočujú o týchto nemocničných pôrodoch, si žiadajú cisárske rezy. V pôrodnici, kde som rodila, je to viac ako polovica žien – lamentuje moja gynekologička. Keď chcú len jedno, maxímalne dve deti, je to prijateľnejší spôsob, ako sa vyhnúť neznesiteľnej bolesti. Štatisticky dlhodobo na Slovensku najviac žien podstupuje potrat po tom, čo už majú najmenej jedno dieťa. Môže to nejako súvisieť?

Kým v iných krajinách je možnosť odísť po pôrode bez komplikácií domov, u nás je jedinou možnosťou, o ktorej väčšina ani nevie, ostať v nemocnici aspoň 24 hodín. Ženy tam bežne trčia štyri až päť dní. V pôrodnici, kde som rodila, boli až 8-posteľové izby...

Je to nevyhnutné? To všetko pre testy, ktoré môže urobiť pediater, či pre vyšetrenia sluchu, zraku a obličiek, ktoré trvajú pár minút? Ak sa niečo pokazí u rodičky, zvyčajne je to evidentné ešte na pôrodnej sále, väčšina žien po nekomplikovanom pôrode nemá komplikácie neskôr.

Ako som rodila

Našťastie mne osobne dôveru v lekárov hneď pri prvom pôrode nabúrali mýty, ktorým veria. Pre vraj rýchlejšie otvorenie ma dali počas kontrakcií skákať (áno, doslova) na fitloptu, hoci práve relax pomáha uvoľňovať oxytocín v tele, a teda otváranie, čo som si doštudovala až neskôr. Hoci Svetová zdravotnícka organizácia odporúča počkať so strihaním pupočnej šnúry, kým dotepe, viacero lekárov mi tvrdilo, že to spôsobí žltačku. Ani jedno naše dieťa nemalo žltačku. Dotepanie pupočníkovej krvi im zabezpečilo železo na 8 mesiacov života.

Okamžité strihanie podľa svetovej kapacity na zdravie Dr. Mercolu spôsobuje pokles krvného tlaku, čo spúšťa reťazovú reakciu týchto možných efektov: poškodenie mozgu a pľúc, nízky tlak alebo anémiu, vedúce ku kognitívnym deficitom. Táto prax, zdá sa, je prispievajúcim faktorom pre vznik autizmu, mozgovej obrny, porúch učenia a správania, anémie a dýchacích ťažkostí.

Môj druhý pôrod vyšiel náhodou v aute a jeho prirodzený priebeh oproti prvému pôrodu bol z hľadiska bolesti obrovským prekvapením. Kým pôrod po umelom spustení plodovej vody a miernej dávke oxytocínu bol na umretie, prirodzený pôrod som v pohode prežila a dokonca si ho užila. Tretí pôrod nemohol byť teda iný ako prirodzený. Všetko išlo však tak rýchlo, že dieťa sa znova narodilo v aute. Tentokrát sme na túto možnosť boli pripravení.

Keďže dieťa malo všetky známky života a bolo neskoro v noci, namiesto do nemocnice sme išli okúpať dieťatko k mojim rodičom v meste, kde je aj nemocnica. Na domáci pôrod nemáme podmienky vzhľadom na to, že bývame 30 minút od najbližšej pôrodnice. Pre prípad, keby niečo nešlo hladko, chceme byť radšej bližšie k nemocnici. Napokon však ani porodenie placenty a odstrihnutie pupočníkovej šnúry nebola žiadna veda. Výhodou bolo, že som to absolvovala ako všetko v šere, kým v nemocnici by sa nedalo uniknúť neónovému osvetleniu.

Trochu sme ešte pospali a ráno sa vybrali do pôrodnice, kde mala službu moja gynekologička. Tá má už skôr informovala o zákonnej povinnosti prísť spísať hlásenie o narodení dieťaťa do nemocnice najlepšie v ten istý deň pôrodu, teda nie nevyhnutne v tú istú hodinu, ak by sa dieťa narodilo mimo pôrodnice. Urobila mi ešte kontrolu, no dieťa musela skontrolovať jeho pediatrička, keďže novorodenecké oddelenie odmietlo na dieťa čo i len pozrieť, lebo som nemala pôrodné číslo. Hlásenie potom odniesol manžel na matriku a bolo.

Cirkev od nás nežiada, aby sme boli sadomasochisti

Viem o angažovaných pro life ženách, ktoré pôrody absolvovali doma. Dokonca o pro life gynekológoch, ktorí to úplne chápu. Isteže, aj neveriace ženy podstupujú pôrod doma z rovnakých dôvodov, ak na to majú podmienky.

Skutočnou príčinou je, že pôrodníci sami neveria a nepoznajú, čo je prirodzený pôrod a takýto ženám zväčša ani neumožnia. Vedia pomôcť ženám, ktorých tehotenstvo je komplikované. No menej pôrodov v nemocnici a menej zásahov, ak je pôrod v nemocnici, znamená menší zisk pre pôrodníkov.

Keďže mnohé praktiky sa od čias komunizmu nezmenili a nie každý má možnosť porodiť v Hainburgu, je také nepochopiteľné, že ženy hľadajú iné spôsoby, ako mať prirodzený pôrod, aby mali aj viac detí?

Cirkev nevyžaduje, aby sme boli sadomasochisti. Už pri prirodzenom pôrode je dosť bolesti, prečo teda urobiť pôrod pre ženy neznesiteľným? Pôrodnice sú neflexibilné a nerešpektujú požiadavky rodičiek, hoci tam by mali rodičky vopred pripraviť na to, čo je pre ne a ich dieťa najlepšie. Pritom je to naopak.

Priala by som si, aby bioetici KBS apelovali na tieto inštitúcie, ktoré neraz bábätká v brušku aj zabíjajú. Tie, ktoré majú šťastie sa tam narodiť, platia spolu s ich matkami cenu za medicínsku zaslepenosť, spiatočnícke praktiky a nevedomosť odborníkov. Česť výnimkám. Katolícka cirkev by sa mala vyhnúť tomu, aby pomáhala lekárom ochraňovať ich monopolný biznis na pôrody. Nech si radšej zaplatia reklamu na svoje služby ako akákoľvek iná profesia.