Čakáš nečakane dieťa?

Zlomená palica nad biskupmi: Kaderníci a vizážistky Vás predbehli

Mnohí verejne aktívni katolíci mlčia, len aby nemuseli kritizovať biskupov. Už len málokto podporuje zatvorené kostoly, azda okrem tých najpravovernejších „svedkov Igorových“, ako sa z pozostalých podporovateľov bývalého premiéra aj celkom trefne vysmievajú kritici jeho vládnych pandemických opatrení. Tie nás obrali nielen o bohoslužby, ale aj o ďalšie základné slobody, navyše o 7,5 mld eur utopených v dlhoch a aj tak sme skončili s 2. najvyššou celkovou Covid úmrtnosťou vo svete

Konečne viacerým dochádza, že opatrenia neboli správne. Boli však aj iní odborníci, ktorí už od začiatku upozorňovali, že táto stratégia vlády je nešťastná a navrhovali iný prístup. Vláda sa vyhovára na odborníkov, no zodpovednosť nesie za to, akých si vybrala. Biskupi sa zas vyhovárali na vládu. Z ich vyhlásení aj osobných vyjadrení však znelo falošne pokorné: „My sa tomu nerozumieme, spoľahnime sa na odborníkov„. Lenže na ktorých odborníkov? Aj tu bolo na výber. Už pri tom, že vládni odborníci nemali problém pošliapať náboženské práva, mali im zasvietiť výstražné kontrolky. Stratégia tých druhých odborníkov, zameraná na posilňovanie imunity a včasnú liečbu, by totiž nešla na úkor viery a jej praktizovania.

Na začiatku sa pravoverní veriaci okolo biskupov utešovali, ale aj viac-menej seba klamali tým, že nemožnosť účasti na bohoslužbách a prístupu k sviatostiam má vytvoriť väčšiu túžbu u veriacich. Realita však je taká, že veľká väčšina chodí do kostolov tak trochu aj zo zvyku. Prelomiť zaužívané návyky je nielen rizikom, že sa veriaci nevrátia, je to istota, ktorú sme pocítili už počas Vianoc, že kostoly boli poloprázdne a niežeby chýbali starí ľudia, chýbali v nich mladé rodiny. Ľudia dostali jasný signál, že stačí im ostať doma na gauči a prepnúť kanál v televízii. Na osobnom stretnutí s Eucharistickým Kristom až tak nezáleží. Viera a zbožnosť u mnohých ochladla.

Ešte horšie to dopadlo so spovedaním. Keď pred Dušičkami pri týždňovom lockdowne človek mohol k lekárov, psychológovi, fyzioterapeutovi, no nie za kňazom, mnohí sa utešovali, že veď to je len na týždeň. Od januára však zákaz spovedania, duchovného vedenia či individuálneho prijatia Eucharistie bol veriacim v chrámoch zakázaný. Mnohí kňazi sa však na sociálnych sieťach dušovali, že to nie je pravda, oni majú chrámy otvorené pre individuálnu pastoráciu a mnohí to tak naozaj aj robili. Našli sa veriaci, ktorí nemali problém riskovať porušenie zákona, no akosi to tým kňazom nedochádzalo, že je to nelegálne. Biskupom to došlo až po troch mesiacoch.

Zabudli naši pastieri na svoje ovečky azda pre strach z Covidu, pre diplomatickú poddajnosť, či prečo? Ani len nevyzvali svojich kňazov, ktorí mali slobodu vykonávať svoje povolanie, aby na žiadosť navštevovali veriacich, a tak im sprostredkovali sviatosti. Keď už sa blížila Veľká noc, prečo si nepresadili aspoň bohoslužby v exteriéri, ako im to odhlasoval aj parlament? Biskupi aj kresťania vo vláde sa nechali chytiť do pasce odborníkov a liberálov. Tí totiž chceli mať rovnaký meter na zhromažďovanie obyvateľov v chrámoch so zhromažďovaním v reštauráciach (no nie v obchodoch). Akosi kresťanskí politici pozabudli, že náboženské práva sú špeciálna kategória ako právo podnikať v gastro sektore, čo je nepochybne dôležité právo. Nikde v Európe počas Veľkej noci neboli zakázané verejné bohoslužby.

Ale liberáli, ktorí ich do tejto pasce dostali, pravdepodobne nečakali, že sa kresťania tak ľahko vzdajú svojich práv. SaS presadzovala vo vláde bezlockdownovú víziu bez zatvorených verejných prevádzok, kde sa drží odstup na rozdiel od stretávania sa či modlenia sa v bytíkoch na čierno. Falošný pocit istoty z rúšok a testovania, pre ktorý boli rizikoví ľudia ochotnejší viac riskovať, ale aj falošný pocit odborníkov, že lockdowny a vakcíny nás zachránia, preto včasnú liečbu netreba, mali za výsledok ohromnú úmrtnosť 10 000 obetí Covid a ďalšie tisíce obetí lockdownov. Keď už aj kaderníci a vizážistky ohlásili, že otvárajú 15. apríla bez ohľadu na lockdownu, ani to nepovzbudilo biskupov dať pár dní vláde na úpravu vyhlášky po tom, čo by urobili to isté – ohlásili otvorené chrámy na veľkonočnú nedeľu a prinajhoršom riskovali pokuty, proti ktorým by potom podali súdne žaloby.

Biskupi nemali ani len záujem si urobiť vlastný názor už vtedy, keď dali bianko šek experimentálnym vakcínam proti Covid-19 s plnou dôverou v odborníkov, ktorí sú viac či menej prepojení s farmafirmami. Vzdali sa úsilia o scitlivovanie svedomia voči umelému potratu a dali celý svoj kredit v prospech megafarmakoncernov s históriou ohromnej korupcie, ktoré zarábajú na vakcínach, pričom aj podľa Vatikánu pasívne materiálne spolupracujú na umelom potrate používajúc takéto tkanivové kultúry vo výskume a vývoji. Dokonca si niektorí biskupi či ich zástupcovia dovolia nanucovať takéto vakcíny všetkým a tvrdiť, že ešte aj oddiaľovanie očkovania je smrteľný hriech a že ide o nejaké právo nebyť ohrozený druhým.

Ďalším nepochopením ľudskoprávneho zápasu a ľudskej dôstojnosti je požiadavka KBS, s ktorou sa obrátili pred časom v liste na vládu SR. V nej žiadajú otvoriť chrámy pre očkovaných a tých, ktorí už ochorenie prekonali. Miesto toho, aby sa prví postavili proti segregácii, diskriminácii a nastupujúcemu holokaustu tých, ktorí sú zdraví a odmietajú ohroziť svoje zdravie experimentálnou vakcínou, biskupi chcú, aby otvorené kostoly boli ako prvé privilégiom zočkovaných.

Stratégia farmafiriem je jasná, výhody pre očkovaných majú donútiť k zaočkovaniu všetkých. Biskupi sa však doprosujú kresťanských politikov vo vláde, aby ich použili na tento nehumánny projekt, ktorého cieľom je zabetónovať pozície farmaceutických koncernov cez vakcinačné pasy a napichať nám v budúcnosti už čokoľvek. Sú hluchí voči hlasom iných odborníkov, investigatívnym novinárom, ktorí odhaľujú korupciu okolo Covid pandémie, či samotného sv. Jána v Apokolypse?

Do neba volajúca nespravodlivosť, prefíkaná, ale o to zákernejšia môže navždy poškodiť základnú podmienku existencie ľudstva – imunitný systém. Je treba bubnovať na výstrahu čo najsilnejšie. Niežeby biskupi mlčali, oni aktívne napomáhajú ďalšej socialistickej ideológii – „kolektívnej“ imunity vladárom tohto sveta. Akákoľvek kritika sa v kresťanských kruhoch označuje za negativizmus a šírenie nenávisti, hoci práve nastupujúca vakcinačná totalita má vo svojej podstate šírenie nenávisti voči neočkovaným. A potom je tu ešte zbožnejšie napomenutie – mlčať ako sv. Páter Pio.

Zlý príklad, ktorý nesedí na túto situáciu ani zďaleka. Tu nejde totiž len o osobu kritika, ktorému by biskupi krivdili, ale aj jeho deťom, deťom jeho detí a množstvu rodín, ktoré sa odmietajú dať očkovať aj za cenu segregácie. Páter Pio nemohol slúžiť omše verejne, nikto mu však nebránil pristupovať k sviatostiam na rozdiel od nás veriacim. Žiaľ, ostalo to len pri tej výčitke predsedu KBS, adresovanej vláde, že už je to neúnosne. Neúnosné je však dovoliť, aby sa Cirkev stala handrou.

A teraz ma môžete začať šibať.