Svetové ekonomické fórum (WEF) nedávno navrhlo, že existujú „solídne“, „racionálne“ a „etické“ dôvody pre implantovanie mikročipov deťom. Tvrdia, že technológie pre „rozšírenie reality” (tzv. augmentovaná realita) majú schopnosť pretransformovať spoločnosť a životy jednotlivcov.
Podľa článku na webe WEF, publikovaného koncom augusta, „implantované technológie by sa mohli stať normou v budúcnosti“ a „predstavujú súčasť prirodzenej evolúcie, ktorou už prešli aj nositeľné technológie.“
Autorka článku Kathleen Philips hovorí o tom, že existujú „presvedčivé“ argumenty v prospech mikročipovania ľudí. Napr. implantované technológie môžu nahradiť farmaceutické lieky, ktoré sa teraz hĺtajú, môžu pomôcť dyslektickým deťom alebo môžu „vycítiť“ potravinové alergény či choroby ako napr. Covid-19.
Potenciálny prospech z týchto „úžasných technológií“ je podľa Philipsovej nekonečný, obmedzený je len „etickými argumentami“, teda viac ako „vedeckými možnosťami“.
Kathleen Philipsová je viceprezidentkou pre výskum a vývoj pre imec, belgickú firmu, ktorá seba definuje ako „svetový líder v R&D a inovačný hub pre nanoelektroniku a digitálnu elektroniku.
Podľa WEF, Philipsovej článok bol „zámerne dezinterpretovaný na portáloch, ktoré šíria falošné informácie“ s dodatkom, že „dezinterpretovanie obsahu znižuje otvorenú konverzáciu“.
Implantované technológie dodajú deťom „supersily“
Podľa Philipsovej „superhrdinovia už nejaký čas dominujú veľkým aj malým obrazovkám“ a preto dnes „mnoho detí očakáva, že bude môcť rozvinúť supersily“. Naznačujúc, že implantovaná technológia má potenciál takú supermoc ponúknuť. Vraj očakávania nie sú „nedosiahnuteľné“, veď sa ukazuje, že už dnes robíme prvé kroky k rozšírenej realite, pričom poukazuje na vývoj od „zdravotnej starostlivosti k tzv. well care“, tj riešenie obmedzení postihnutých.
Podľa nej digitálnou augmentáciou je už aj rozšírenie rehabilitácie, kde technologické pomôcky ako okuliare, implantáty sluchu alebo prostetiká sú nadizajnované tak, aby nahradili stratené telesné funkcie. Doplňte to pre kompletného zdravého jednotlivca a takáto technológia môže byť rozšírením, augmentáciou. Nočné videnie, exokostry alebo interface medzi mozgom a počítačom pretvoria súčasnosť.
„Nielenže technológia bude viac prepletená s ľudským telom vo forme implantátov, bude tiež integrovaná s prostredím“ a ako príklad uvádza senzory napr. v kresle.
„Technológia je jednoducho súčasťou prirodzenej evolúcie“ a tak sa ako nositeľné doplnky – sluchové pomôcky alebo okuliare, ktoré už viac nestigmatizujú, stali módnymi doplnkami, podobne sa „implantáty vyvinú na komoditu.“ Prepokladá, že najprv poslúžia tým, ktorý majú medicínsku diagnózu. Dodáva:
„Do akej miery sa isté zariadenie, implantát stane bežným závisí od jeho technologickej funkcionality a ako ďaleko je zaintegrovaný do tela a každodenného života.“ „Mozgové implantáty nás dostávajú ďalej, umožňujú zapojiť sa priamo do operačného systému tela“, pričom argumentuje tým, že taká technológia sa už používa na „obmedzenie symptómov epilepsie, Parkinsona alebo depresie.“
Medicínska nevyhnutnosť bude základom pre aplikáciu tejto technológie, mozgové implantáty možno nebudä prvou voľbou v augmentovanej spoločnosti.“Ako príklad „medicínskej nevyhnutnosti“ uvádza „elektrickú stimuláciu blúdivého nervu, nervovej superdiaľnice, ktorý začína v mozgu, má povesť zázračnej terapie pre depresiu rezistentnú liečbe.
Solídne, racionálne dôvody pre implantáciu sledovacích čipov deťom
Po tom, čo položí otázku: „Chodili by ste s čipom v hlave?“ Philipsová argumentuje, že čipy nie sú iné od „sluchových pomôcok alebo monitorov pulzu, či smart okuliarov, telefónov, náramkov a podobne.“
Je možné, že implantáty budú nasledovať „podobnú evolúciu“ v zdravotníctve a potenciálne zlepšia aj vzdelávanie a profesionálny život. Potom kladie podobnú otázku: „Mali by ste implantovať čip na sledovanie Vášmu dieťaťu?“ „Existujú solídne, racionálne dôvody akými je bezpečnosť.“
Na výhradu, že to môže byť trochu veľa, Philipsová argumentuje príkladom pacemakera, ktorý nosil bývalý americký viceprezident Dick Cheney, ktorý bol však modifikovaný, aby ho nebolo možno hacknúť. Podľa nej dyslektické deti budú mať vďaka implantátom nové možnosti, hoci dodáva, že „dyslexia je osobná črta“, a teda ako spoločnosť určíme, či ju chceme zmeniť alebo nie.
Philipsovej príklad potenciálneho využitia čipu na liečbu dyslexia u detí pripomína tvrdenia vo videu Svetového ekonomického fóra z roku 2018, ktoré propaguje technológiu rozoznávania tváre používanú v školských triedach v Číne, „ako kontrola pozornosti žiakov“ na monitorovanie zlosti, prekvapenia, spokojnosti. „Keď nepozorné správanie študenta dosiahne istú mieru“, systém upozorní učiteľa.
Čínsky úradník komentoval, že „systém je dosť zdokonalený na to, aby dokázal zachytiť aj jemné výrazy tváre v triede“, čo je podľa neho „veľmi efektívny spôsob kontrolovať pozornosť triedy.“ Komentáre na FB stránke WEF boli prevažne negatívne, poukazujúce na Big Brother či prirovnávanie takej školy k väznici.
V roku 2019 čínske úrady oznámili, že technológiu pre rozoznávanie tváre zo školských tried odstránili. No stále, zdá sa, že funguje napr. pre prijímanie platieb, čo nedávno viedlo k protestom niektorých rodičov ohľadom zásahov do súkromia.
Philipsová uznáva, že táto technológia vedie k etickým obavám, no myslí, že „nezávislé inštitúcie“ môžu byť strážnym psom toho, čo je etické a čo už nie. Ako príklad takejto inštitúcie bola nedávno uvedená Rada Európy a holandský Rathenau Inštitút.
Článok tejto autorky je len ďalším príspevkom na webe WEF propagujúcim využívanie augmentovanej reality, virtuálnej reality (VR) a umelej inteligencie (AI) v mnohých aspektoch spoločnosti a vo vzdelávaní detí. Na poslednom stretnutí v Davose v máji tohto roku boli vychvaľované benefity VR a AI v školských triedach, dokonca zazneli nadšené návrhy, aby práve tieto technológie nahradili kamenné školy celkovo.
Ďalší nedávny článok na WEF webe propagoval metaverse ako zlúčenie fyzického a „digitálneho“ tela a rolu, ktorú môže AI hrať v boji proti tzv. dezinformáciam a konšpiračným teóriam na internete.
