JUDr. Marica Pirošíková, bývalá zástupkyňa SR pri Európskom súde pre ľudské práva, opakovane hovorí, že nadpráva pre zaočkovaných proti Covid-19 zakladajú neodpodstatnenú diskrimináciu
Covid pasom sa hovorí imunitné certifikáty, hoci tie o imunite nevypovedajú nič. Očkovaný nemusí mať ani protilátky a môže byť šíriteľom vírusu. Musel to uznať aj Najvyšší správny súd ČR, že imunita po očkovaní sa len predpokladá, čo je nedostatočné pre oprávnenú diskrimináciu. Schvália poslanci zajtra imunitné či ideologické certifikáty?
Do obchodu budete môcť už iba s testom, ak prejde zajtrajší návrh zákona predložený ministrom Lengvarským. Návrh nehovorí nič o výnimkách pre supermarkety a lekára. Aj na hromadné podujatia, vrátane bohoslužieb, už len s testom. Vláda posunula do NR SR návrh zákona, ktorým chce zaviesť covid pasy v prevádzkach a na hromadných podujatiach, aby zvýhodňovali zaočkovaných bez ohľadu na skutočnú imunitu. Týmto rozširuje diskrimináciu z hraníc aj do vnútra štátu.
Podľa Pirošíkovej „rada ministra Mikulca pendlerom obrátiť sa so sťažnosťou na diskrimináciu na Ústavný súd vyznieva úplne absurdne, keď vláda, v ktorej sedí, zamedzila jednotlivcom obracať sa na súd vo veciach pandemických opatrení. Diskrimináciu neočkovaných treba okamžite zastaviť a zaviesť urýchlený súdny prieskum opatrení výkonnej moci. Jednotlivec môže vyvolať konanie o súlade nevedno prečo až 1.1.2025.“
Poukazuje na právne možnosti, ktoré občania aj správne súdy v ČR a inde majú a to napádať oprávnenosť opatrení, čomu naša vláda v oboch prípadoch zamedzila. V ČR posudzuje tieto opatrenia Najvyšší správny súd, na ktorý sa obrátil lekár z Brna, ktorý nebol ani testovaný ani očkovaný. Mal však protilátky IgG potvrdené diagnostickým testom. Súdu namietal, že ministerstvo pri obmedzení vstupu do interiéru riadne neodôvodnilo rozdielne zaobchádzanie s rôznymi skupinami ľudí, ktorí sú teoreticky odolní voči ochoreniu na covid-19, lebo s laboratórne preukázanými protilátkami IgG nepočítalo.
Súd to uznal ako neodpodstatnenú diskrimináciu a v odôvodnení uviedol: „Je možné povedať, že postavenie osôb s nameranými protilátkami je s ohľadom na cieľ, ktorý odporca mimoriadným opatrením sleduje dokonca silnejšie, pretože tieto osoby preukazateľné protilátky majú, zatiaľčo u osôb vyliečených či očkovaných odporca (MZ ČR) prítomnosť protilátok len predpokladá, ako navrhovateľ správne upozorňoval.“
Slovenské opatrenie už umožňuje tiež sa preukázať výsledkom diagnostického testu, nie staršieho ako 180 dní, t.z., že si ho musíte dať urobiť každý polrok na vlastné náklady. Napriek tomu neprimerane zvýhodňuje zaočkovaných na úkor nezaočkovaných, pričom sa vie, že očkovanie negarantuje tvorbu protilátok. Očkovaní nie sú kolektívne v inom imunitnom postavení, aby mali nadpráva. Odlišné zaobchádzanie by muselo vychádzať z reálnej imunity, ktorá sa vykazuje v protilátkach alebo T-lymfocytoch u každého jednotlivca.
Keďže žijeme v dobe vedeckého poznania, nemali by sme zakladať imunitné certifikáty na zbožných želaniach a predpokladoch, že každý očkovaný si vytvoril protilátky, keď vieme, že vakcína nie je 100% účinná. Dokonca u rizikových osôb, akými sú napr. obézni, je o polovicu menej účinná, ako je účinnosť (95%) udávaná výrobcom vakcíny Pfizer. A u niektorých sa ani neotvorí. Vakcína bez toho, aby človek poznal, či mu vytvorila ochranu, môže vytvárať falošný pocit istoty u zaočkovaných. V spoločnosti vytvára aj polarizáciu a podnecuje nevraživosť voči nezaočkovaným, že môžu ohroziť zaočkovaného. Z toho potom vychádzajú návrhy diskriminovať až segregovať nezaočkovaných. Ide pritom o úplne nevedecky, doslova ideologický prístup.
Ak ide aj o to, aby sa vírus nešíril, tak potom treba každého či očkovaného alebo neočkovaného pretestovávať, ako sa to stále robí pri vstupe do USA. Aj očkovaní sú totiž šíriteľmi vírusov. Ak v nejakej štúdii vyšlo, že mediánová virová nálož je nižšia ako u neočkovaných, treba takým odborníkom pripomenúť, že ľudské práva sú individuálne a nie mediánové či spriemerované. Človek s vynikajúcou mukozálnou imunitou zničí vírus na sliznici aj bez očkovania, pričom zaočkovaný obézny nielenže ochorie, ešte aj môže zomrieť a nakaziť kopec ľudí. Hladina protilátok a víriusová nálož sú tiež len individuálne parametre.
Tieto fakty však ani občania nemajú kde namietať a súdy posudzovať. Pirošíková zdôrazňuje rozdiel medzi slovenskou realitou a zvyškom sveta v tom, že „u nás sme jednotlivcovi, pokiaľ ide o obmedzenia ľudských práv, ku ktorým dochádza zo strany výkonnej moci, znemožnili právo na prístup k súdu.“ Minister Mikulec aj dnes pendlerom odkazuje, že sa pre diskrimináciu môžu obrátiť na Ústavný súd, pričom je to klamstvo. Ani ÚS SR ani správne súdy sa nemôžu zaoberať sťažnosťami jednotlivcov pre právne úpravy, ktoré schválila táto koalícia“.