Čakáš nečakane dieťa?

Nestali sa povinné rúška našim prekliatím? V čom sú nezmyselné podľa medzinárodných odporúčaní?

Pozrime sa aj na preventívne opatrenia, ako boli efektívne nastavené naším odborníkmi. Stále počujeme len, že ľudia sú na vine za úmrtnosť, lebo ich nedodržujú. Naozaj nepotrebujú revíziu? Nedodržujú ich ľudia aj preto, že niektoré z nich sú dosť nezmyselné, azda dokonca aj škodlivé alebo nerealistické?

Chceli sme byť “pápežskejší” než Svetová zdravotnícka organizácia (SZO), ktorá na začiatku epidémie neodporúčala nosenie rúšok, lebo nebol pre to dostatok dôkazov. Boli skôr obavy, že s rúškami budú ľudia náchylnejší viac riskovať pre falošný pocit bezpečnosti. Jej varovania vychádzali zo zdieľaného poznania a štúdií prezentovaných naprieč lekárskou profesiou v Západnom svete. Ale naši odborníci stavili na povinné rúška a boli presvedčení, že to práve tie zafungovali v kombinácii s lockdownom a zatvorením hraníc pred rokom.

Lenže na jeseň už nikto v Európe nechcel zatvárať hranice a experti, zdá sa, vsadili zas len na represívnu politiku rúšok a lockdownu s nádejou, že vakcína všetko vyrieši. Pri súčasnej úmrtnosti majú teraz výhovorku, že to ľudia sú nedisciplinovaní, nedbajú na zdravie. Ich nariadenia však boli v rozpore s tým, čo sa celosvetovo odporúča a čo je opodstatnené. 15.2. bola publikovaná Prvá správa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) k noseniu rúšok a zníženiu prenosu COVID-19. V nej sa uvádza:

“Použitie rúšok v komunite by malo byť doplnkové a nie nahrádzajúce ďalšie preventívne opatrenia ako fyzický odstup, izolácia doma v prípade ochorenia, práca z domu, ak je možná, respiračná etiketa, dôsledná hygiena rúk a vyhýbanie sa dotykom tváre, nosa a očí.”

Od jari minulého roka SZO odporúčala:“Udržujte odstup najmenej 1m medzi sebou a ostatnými na zníženie rizika infekcie, keď kašľajú, kýchajú a rozprávajú. Udržujte ešte väčší odstup v interiéroch. Čím ďalej, tým lepšie.”

Odstup je zdôrazňovaný ako prvá priorita aj v dokumente ECDC zo septembra 2020. Rúška, respirátory a rukavice sú až posledné v zozname nefarmaceutických intervencií, ináč povedané opatrení na prevenciu nakazenia. Podobne vyzerá aj grafická inštrukcia SZO (viď obrázok), kde rúška sú len “akoby v poznámke” pod čiarou. Dôraz je na odstup, aby bol na dostatočnú vzdialenosť, krátky čas a prednostne vonku v otvorených priestoroch.

No naši odborníci, politici, úradníci ale aj novinári zriedka držia na tlačovkách odstup. Odstup bolo treba zdôrazňovať a rúška len odporúčať. Lenže u nás hlavná vec sú rúška, ktorých nosenie sa vymáha drakonickou pokutou 1650,- Eur, ako nikde na svete. Pozornosť ľudí je zameraná hlavne na naprávanie rúšok a nie na držanie odstupu.

Aj keď ten istý dokument ECDC vyzýva k noseniu rúšok, odporúča ho len v hromadných situáciach a nie napr. ako naše nezmyselné opatrenia vyžadujú v intraviláne, aj keď je to vyľudnená dedina, či ulica. Nosenie rúšok pri športe či v aute, ako to praktizuje stále dosť ľudí, len zhoršuje imunitu, viac u tých, čo sú rizikovejší. Áno, mnoho ľudí, často starších stále jazdí v aute či na bicykli s rúškom.

Je zrejmé, že ľudia naozaj ani nestíhajú sledovať zmenu opatrení, musia stále byť nalepení na televízore alebo internete a často im ani nerozumejú. Nezrozumiteľné ak rovno nie nezmyselné je opatrenie pre odstup, ktoré je v platnosti od októbra v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami: "Dodržiavajte odstup od cudzích ľudí (približne 2 metre)." Kto sú cudzí ľudia? Moji susedia predsa nie sú cudzí ľudia.

Mnohé európske krajiny s oveľa menšou úmrtnosťou nikdy nemali rúška povinné, niektoré ani lockdowny túto zimu nemali. Takže si povedzme, že problém je niekde inde, nie v nenosení rúšok. To nevylučuje, že v niektorých prípadoch práve rúška môžu spôsobovať problém. Veď niektorí ľudia majú problém prejsť aj bez rúška pár desiatok metrov, aby sa nezadýchali. Jednoducho sme úplne zle uchopili to ako znížiť nápor na nemocnice. Výsledok politík našich odborníkov je nápor na nemocnice.

Preto treba skúsiť ísť podľa sedliackeho rozumu a nie odborníkov, ktorí by nám najradšej aj dýchať zakázali, aby sa korona nešírila. Chybou bolo, že sa politici úplne spoľahli na odborníkov a zabudli na svoju úlohu. Vláda má totiž v demokratickej spoločnosti brániť práva a slobody a nie do nich neprimerane bezdôvodne zasahovať, lebo nejaký infektológ povie. Riešením je izolovať ľudí, ktorí sú rizikoví, a nechať nerizikových ľudí slobodne žiť. Lenže ak by neriziková väčšina získala prirodzenú imunitu, záujem o vakcíny by sa prepadol na dno. A to už je zas iná politika.