Čakáš nečakane dieťa?

Komunistická podstata a praktiky budovania kolektívnej imunity očkovaním

Dnes máme obetovať očkovaniu naše deti pre „spoločné dobro“ obdobne, ako mali naši pradedovia obetovať svoje zeme pri nástupe komunistického režimu.

 

Novodobí socialni inžinieri nám tvrdia, že jediná cesta pre spoločnosť ako sa vysporiadať s vírusom, ktorého úmrtnosť je riadne nafúknutá a stále nízka v porovnaní s inými chorobami, je očkovanie. Nestačí však len očkovanie rizikových a tých, ktorí sú ochotní ho podstúpiť. Keďže očkovanie nie je stopercentne účinné (napr. u ľudí s oslabenou imunitou je značne znížené), niektorí ho dokonca nemôžu dostať, treba zaočkovať tých, ktorí ho nepotrebujú, aby chránili tých problematických. Všetci sa máme obetovať, dokonca máme obetovať naše deti očkovaniu, ktoré však nie je ani 100% bezpečné. Pritom práve deti nemajú často ani príznaky a pre ne je to bezpečná detská choroba, prekonaním ktorej získajú imunitu na desaťročia.

 

Dovolená má byť však len tá napichaná, čo treba každoročne predlžovať novou dávkou. Rizika kumulatívneho účinku mRNA očkovania, teda to, ako ovplyvní zdravie očkovanie rok čo rok alebo niekoľko rokov po sebe a ďalšie iné na to, sa vôbec neskúmajú a to nielen pri experimentálnych genových vakcínach proti kovid. Aj pri všetkých doterajších očkovaniach priznáva správa amerického Inštitútu medicíny sa neskúma kumulatívny účinok, stredno a dlhodobé účinky a ani sa neporovnáva zdravie zaočkovaných a nezaočkovaných. V klinických štúdiach sa najčastejšie v placebo skupine používa iná vakcína alebo hliníkový adjuvant.

 

Paralela s materialistickým komunizmom

 

Vyzerá to, že nám dnešní imunitní plánovači dávajú na výber. Podobne to však robili komunisti pri znárodnení a vytvorení jednotných roľníckych družstiev, Tí, ktorí sa odmietli vzdať svojej pôdy, boli zastrašovaní, zatýkaní a ostrakizovaní. Režim teda prišiel s „nediskriminačným“ návrhom – tí, ktorí sa nechcú vzdať svojho súkromného vlastníctva pre väčšie dobro socialisticky riadeneho hospodárstva i poľnohospodárstva, budú platiť kontingenty – vo forme poľnohospodárskych produktov – mäso, vajíčka, obilie. Tie však nastavili tak vysoké, že ich nebolo možné splniť. Potom za ich neplnenie brali ľuďom dobytok a iné hodnoty.

 

Zápas s komunistickou mentalitou vedieme práve dnes no nie v obrane súkromného vlastníctva (vlastne aj tu už nastupuje - vláda centrálne určuje čo má byť otvorené a čo nie, pričom prerozdeľuje vo veľkom), ale hlavne za právo rozhodovať o vlastnom zdraví. Je neuveriteľné, že toto údajní bojovníci proti totalitám ako europoslankyňa Miriam Lexman, poslanci Ondrej Dostál či Peter Osuský a ďalší kresťania v politike zatiaľ nepochopili. Nevadí im segregácia neočkovaných i netestovaných. Paradoxom je, že práve biskupi a Katolícka cirkev, ktorá kedysi na čele s pápežmi stála proti komunistickej ideológii útočiacej na súkromné vlastníctvo, dnes ešte obhajuje útok na vlastníctvo svojho tela, rozhodovanie o vlastnom zdraví a zdraví našich detí.

 

Ideologické praktiky a jediný možný pandemický svetonázor

 

Štát rozhoduje o tom, čo si má človek dať pichnúť do tela a už to nie je len pod hrozbou pokuty. Ako by sme dnes prijali povinné očkovanie proti Covid len pod hrozbou pokuty do 331 eur. Ako pri iných očkovaniach… Ale pokuta dostatočne nedokopala ľudí k očkovaniu. Dnešný režim ide na to ináč – tvári sa, že dáva na výber, nič neprikazuje, ale znevýhodňuje odporcov očkovania tak prefíkane, ako to vedeli urobiť v 50-tych rokoch komunisti - dohnať odporcov na pokraj chudoby a neschopnosti uživiť rodinu a to len pre neochotu vzdať sa vlastných práv. A hoci máme zákony proti hanobeniu skupiny ľudí pre iné zmýšľanie, nová pandemická korektnosť nemá problém s brutálnou diskrimináciou a segregáciou, ktorá ešte povedie ku genocíde.

 

Cieľ je donútiť všetkých podvoliť sa novému režimu. Iný názor na pandémiu i na vládu nie je dovolený. Disidenti sú označení ako konšpirátori a netreba ani čakať na čínsky systém sociálnych kreditov. Digitálne pasy už teraz zvýhodňujú poslušných, vytvárajú skupinu ideologických nepriateľov z tých, ktorí to odmietajú a stavajú jedných proti druhým. Nátlak sa bude stupňovať nielen od vlády, ale i spoluobčanov. Tí zaočkovaní nechcú, aby sa nezaočkovaní „viezli zdarma na kolektívnej imunite, pre ktorú oni podstúpili riziko.“ Nezaočkovaní sú nálepkovaní ako nezodpovední a hrozba. Tí, čo kovid prekonali, sú tlačení do 1 dávky vakcíny a znevýhodňovaní, hoci ich prirodzená imunita je superiórna oproti krátkodobej napichanej. Fakty idú bokom, rozhodujúce je prijať symboly – rúška i rituál – vakcíny novej ideológie.

 

 

Kolektívna imunita - mýtus alebo dogma?

 

Kolektívna imunita je stav, keď dostatok ľudí má protilátky a šírenie vírusu sa prirodzene zastaví. Už len z definície je jasné, že ide o prežitok. Dnes vieme, že imunita spočíva v T-bunkách a nie v protilátkach. Aj pri covide, ľudia so silnou imunitou ho prekonajú bez dostatočnej tvorby protilátok, pričom sa im vytvorí kvalitná pamäťová imunita na úrovni T-buniek na desaťročia. Kým zaočkovaní majú ochranu len na 6 mesiacov (hoci nie 100%) a testovať sa nemusia bez časového obmedzenia, ľudia po prekonaní covidu s dlhoročnou prirodzenou imunitou majú výnimku z testovania len 6 mesiacov.

Vláda nemala zábrany obetovať ekonomiku a demokraciu. Tisíce ľudských obetí, ktorým bola odopretá včasná a efektívna liečba, zvýšilo ochotu vystrašených ľudí sa očkovať. Plán novodobých hygienikov je preočkovať 60-80% rátajúc, že zvyšok sa tak či tak premorí. Výskum v Košiciach ukázal, že momentálne je viac ako 25% ľudí s prirodzenou imunitou, ktorí nepatria do skupiny vyliečených. Ale aj pri ostatných chorobách sa ukazuje, že nedosahujeme dostatočné percento pre kolektívnu imunitu, čo má byť až 95%.

Nedávno bola u nás zverejnená štúdia protilátok proti osýpkam naprieč vekovými skupinami. Keď z nej vyplýva, že značné percento zaočkovaných nemá protilátky, nebude kolektívna imunita len akýsi mýtus?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Graf 1: Miera protilátok proti osýpkam podľa veku v SR, 2019. Červená a bordová- bez dostatku protilátok, žltá – nezaočkovaní pre odmietnutie a kontraindikácie, modrá – očkovaní s protilátkami, zelená – po prekonaní osýpok s prirodzenou imunitou

 

 

Veriaci vo vymiznutie chorôb

 

Podsúva sa, že vďaka očkovaniu niektoré infekčné choroby vymizli. Ministerstvo zdravotníctva SR nedávno presviedčalo cez svoju FB stránku obrázkom z USA, ako sa očkovaním podarilo znížiť mieru ochorení proti ktorým sa očkuje. Hneď prvé boli ovčie kiahne, proti ktorým sa u nás ale aj inde v Európe neočkuje, ale tam áno. Neukázali však ľuďom graf o náraste počtu chronických chorôb a porúch u detí po náraste počtu dávok očkovania.

 

 

 

 

 

 

 

 

Graf 2: Nárast dávok očkovaní a zároveň nárast miery chronických chorôb a porúch u detí do 18 rokov v USA

Obdobne zas na svojej FB stránke písal katolícky biskup Mons. Milan Chautur: „Nakoľko tak, ako očkovanie v minulosti odstránilo žltačky, ovčie kiahne, čierne kašle, tetanus a iné, tak sa nádejame, že pomôže i pri riešení kovidu.“ Biskup Chautur si tu jednoznačne mýli ovčie kiahne, ktoré dnes deti bežne prekonávajú, s pravými kiahňami, proti ktorým sa neočkovalo do krvi, len do kože a len tie vymizli. Ovčie kiahne sú zas bezpečná detská choroba, ktorá má riziká len v

dospelosti.

 

Aká je pravda o vymiznutí chorôb?

Čo sa týka čierneho kašľa, dvadsať rokov vedci upozorňujú na neefektívnosť vakcíny proti nemu. Predseda Českej vakcinačnej spoločnosti ju uviedol ako dôvod, prečo „dochádza k výskytu onemocnenia možno častejšie než tomu bolo v minulosti“. Vakcína totiž chráni len pár rokov, pričom očkovaný je zároveň roznášač vírusu podobne ako je to pri kovide. Po vyprchaní imunity z očkovania proti čiernemu kašľu, je priebeh ochorenia podstatne ťažší ako u nezaočkovaných – potvrdili štúdie. Priemerná dĺžka trvania ochrany je 4 roky. U vakcín proti kovidu záručená ochrana je len na 6 mesiacov.

Žltačka i tetanus sa stále vyskytujú. „Protitetanovka“ je však jediné očkovanie, ktoré nie je proti infekčnej chorobe, ktorou by osoba nakazila iného. Infekčné choroby sa dnes dajú ľahko prekonať vysokými dávkami vitamínov (osýpky vit A, čierny kašeľ vit C, kiahne vit D3 atď), ale čo nevieme účinne liečiť sú chronické choroby, autoimúnne ochorenia, rakoviny, autizmus a nervové poruchy.

A tu existuje opodstatnená obava, ktorú by sme s dávkou kritického myslenia mali pripustiť, či práve očkovania proti infekčným chorobám neprispievajú k rozšíreniu týchto vážnych chorôb. Nezávislé štúdie porovnávajúce zdravie očkovaných a neočkovaných to naznačujú ako i tento graf. Chronicky chorí sa potom stávajú závislí na liekoch do konca života, čo viac si môže farmapriemysel želať?

 

Propaganda včera a dnes: Za pokrok sme vďačili socializmu ako za vymiznutie chorôb vakcínam

 

Deti musia podľa týchto farmaexpertov podstúpiť očkovanie, aby sme údajne vykynožili vírus, lebo tvrdia, že tak vykynožili iné choroby. Ich zamieňanie príčin a dôsledkov pripomína frázy komunistov, ktorí tvrdili, že socialistické zriadenie je príčinou pokroku (veď sedliakov po kolektivizácii nahradili traktory), hoci ten bol ešte rýchlejší na Západe. Už sme zabudli, ako sa dajú celé národy oklamať stokrát opakovaným klamstvom?

 

Dnes presviedčajú, že choroby vymizli vďaka očkovaniu, hoci niektoré choroby ako týfus vymizli aj bez očkovania. Ďalšie majú dnes tak ľahký priebeh ako šarlach, že o nich nič nepočuť práve preto, že sa zlepšila hygiena a strava. Len demagógovia môžu tvrdiť, že jedinou príčinou toho, že je menší výskyt ochorení, proti ktorým sa očkuje, sú vakcíny. Hlavne, keď je aj historicky a štatisticky podložené, že očkovať sa začalo po tom, čo úmrtnosť na tie choroby klesla takmer k nule.

 

 

 

Graf. 3: Nasadenie povinného očkovania v ČR a miera dojčenskej úmrtnosti

 

Tvrdiť, že očkovaním sme sa infekčných chorôb zbavili je medicínska dogma. A dogmy v medicíne zaváňajú biznis záujmami a v politike ideológiou a korupciou. Mnohí lekári to úprime veria a radšej sa ani nechcú zaoberať možnosťou, čo ak to tak nie je, lebo okrem diskreditácie by ešte mohli ohroziť svoju licenciu. 

 

Naozaj nepotešíte svojho pediatra alebo obvodného lekára, keď prehlásite, že smetiarom a vodárom treba ďakovať za to, že tieto ochorenia vymizli. Urazíte ho až do krvi, lebo na tom je postavená jeho profesionálna pýcha, keď dennodenne pichá bezbranným deťom vakcíny, ktorých bezpečnosť nie je 100%, ako to dokonca priznáva šéfka projektu WHO pre Dôveru vo vakcíny, keď s týmto vyjadrením vystúpila na Kongrese k dôvere vo vakcíny v Ženeve v decembri 2019.

 

Zožiť sa s kovidom = ustrážiť si slobodu

Alternatíva rešpektujúca ľudské práva spočíva v slobode. Chránia sa tí, ktorí sú rizikoví. Vakcína so 60% účinnosťou im môže dať falošný pocit istoty, predsa však môžu ochorieť. Preto musíme usilovať aj o liečbu, ktorá bola prvý rok nielen vynechaná, zanedbaná ale aj cenzúrovaná. A hlavne sa osvedčila profylaxia vitamínami a minerálmi, príp. aj s ivermektínom. Ľudia si vytvoria prirozdenú imunitu ako majú teraz proti ostatným koronavírusom. Ak to neustojíme, tak pošliapanie slobod bude naberať na obrátkach.

Sociálne inžinierstvo s našim zdravím a imunitou má byť len začiatkom pre poslušnosť globálnym ideológom. Už teraz silnejú hlasy, že „je čas kapitalizovať na kovide tým, že vznikne tlak na zodpovedné správanie v prospech zelenej planéty“. T.z. asi to: Všetci aj nerizikoví musia obetovať zo svojich slobôd, návykov, potrieb, kontaktov, spotreby a dokonca aj zdravia pre ochranu rizikových pred kovidom a tieto nové obmedzenia treba ponechať a rozšíriť pre väčšie spoločné dobro, ktorý je záchrana planéty. Aké budú tie ďalšie komunistické praktiky si môžeme predstaviť – napr. obmedzenia mať deti, jesť mäso atď.

Centrálni zelení plánovači majú dostatok nápadov aj štátneho financovania na univerzitách, výskumných centrách a vedeckých akadémiach. Už len potrebujú dostať priestoru ako dostali epidemiológovia, aby svoj zužený pohľad na človeka a život mohli realizovať politicky a budú sa zas diať veci, ako sme si nevedeli po páde komunizmu predstaviť. Technológie totiž umožnia nevídaný návrat a rozkvet komunizmu hlavne, keď mu dnes už ani kresťania nekladú odpor.