Čakáš nečakane dieťa?

Keď už anti-socialisti z Menej štátu prehlásia "Zlatý Fico"

 

Stredajší tlačový brífing Igora Matoviča dohnal ekonomicky liberálnu a anti-socialistickú skupinu Menej štátu k statusu - Zlatý Fico. Potom nasledovalo vysvetlenie, čo nepoteší mnohých menších podnikateľov.

 

Admin populárnej skupiny na sociálnej sieti, ktorá v minulosti kritizovala smerácke vlády za nespravodlivé a neekonomické prerozdeľovacie politiky, po prezentácií ministra financií pridal tieto konkrétne výhrady k Matovičom navrhovaným zmenám sociálnych a daňových politík:

 

„Z Matovičovej tlačovky mi v hlave utkveli tieto výrazy:

- Legálne podvody slovenských podnikateľov

- Nespravodlivé zdaňovanie na úkor pracujúcich

- Poctivo pracujúcich 2 milióny zamestnancov

 

Odkaz je jasný. Podnikateľ je pre terajšiu vládu podvodnícky hajzel, ktorý využíva systém, podvádza a užíva si na úkor poctivo pracujúcich zamestnancov, ktorí platia nehorázne dane.

Čo na tom, že to hovorí človek, ktorý pri daňovej kontrole zatajil niekoľko rokov účtovníctva, následne mal šťastie že unikol trestu len vďaka premlčaniu trestného činu, a potom radšej všetko už presunul na biele kone, aby mal pokoj.“

 

Admin dodáva: „Spomenul som si takisto na Fica a jeho kauzy. Jedna z najväčších - Piešťanské CT. Spomínate si? Uff to bolo haló, protesty pred úradom vlády, pred Paškovým domom, x odstúpení. Vtedy daňový poplatník prišiel o 1 milión €. Dnes máme na stole Matovičov účet za antigénové testovanie - 478 miliónov €. Teda 478 piešťanských CT, alebo 10 nových nemocníc, či desaťtisíce miest na JISke pre COVID pacientov, ktorých mohlo byť zachránených. A čo z toho? Prvenstvo Slovenska v počte mŕtvol na milión obyvateľov. Inými slovami, testovanie nemalo žiadny pozitívny vplyv na nič.“

 

Niektorí komentátori už cítia vo vzduchu, že sa spredvolebnieva, keď sa strany predbiehajú v tom, kto lepšie uplatí voličov sociálnymi balíčkami… Iní špekulujú, či téma o sociálnych príspevkoch na deti nemá byť práve len zásterkou hrozivého účtu za povinné testovania, ktorý je posledné dni na stole. Aby sme sa nebavili o prehajdákaných peniazoch na povinné šprtanie v nose, rozoberáme ďalšie nelacné nápady nášho expremiéra.

 

Menej štátu to vidí podobne: „Namiesto odstúpenia a zahrabania sa niekde hlboko v mestskej kanalizácii tu máme ďalší a ešte omnoho obludnejší nápad - urvať peniaze zvyšku produktívnych podnikateľov, ktorí po kríze ešte zostali a rozhadzovať ich vrtuľníkom. Mnohopočetné rodiny na Luniku IX si už medlia ruky. Bude bašável! 3000 miliónov €. To je účet len za 2 posledné Igorove nápady.“

 

Matovič však tvrdí, že chce 200 Eurové prídavky na deti len pre pracujúcich rodičov, t.z. zrejme tých, ktorí platia do sociálnej poisťovne, teda aspoň jeden, čo nemusí byť pravda o mnohých na Luníku IX. No ak sa menší podnikatelia a samozárobkové osoby legálne vyhýbajú plateniu do sociálnej poisťovne, lebo takú povinnosť ani nemajú, je to preto, že sa už na dôchodky od štátu nespoliehajú a odkladajú si ináč. Matovič však namiesto toho, aby umožnil ľuďom postarať sa aj bez štátu o príjem v starobe, chce všetkých zatiahnuť do kolapsu štátneho dôchodkového systému, ktorý príde skôr či neskôr.

 

Keďže je nerealistické, že sa zvýši pôrodnosť na jeho udržanie, keď sa celosvetovo aj u nás podporuje gender feminizmus a nereproduktívne LGBT hnutie. Najférovejšie by bolo začať o tom ľuďom otvorene hovoriť, aby sa tí mladší mohli pripraviť, že sa štátneho dôchodku nedočkajú alebo len symbolického. V mnohých západných krajinách je vek odchodu do dôchodku naviazaný na očakávanú dlžku života, napr. V Škandinávii aj 72 rokov. Mnohí šesťdesiatnici sú stále fit pracovať. Tí, ktorí sú už v pokročilom dôchodkovom veku samozrejme nemôžu byť ponechaní na mizinu. Najspravodlivejšie riešenie by bolo štátny dôchodkový systém zrušiť, lebo je od začiatku nespravodlivý. Prvá generácia dostala penziu od komunistov zadarmo, nečudo, že ohli chrbát.

 

Je to neudržateľné násilné prerozdeľovanie prostriedkov, ktoré niektoré krajiny viedlo k legalizácii eutanázie. Pretože je to nemorálne to takto riešiť a ak tu nechceme imigrantov, ktorí by prispievali do dôchodkového systému, je tu ešte jedna možnosť. Šanca, že u mladých žien prebudíme túžbu po materstve a väčšej rodine. Nebude to však s príspevkami, ale s vytvorením prostredia, kde sa dá žiť slobodne aj za pandémie, pracovať a podnikať a kde štát nepreferuje inštitucionálizáciu detí pred výchovou a vzdelaním v rodinnom prostredí. Dnes to tak robí.