V EÚ sa spúšťa digitálny ID pilotný projekt pod názvom EU digitálna peňaženka za účasti bánk a technologických firiem, ktoré poskytujú aj biometrické rozpoznávacie dáta tváre. Plán je zaviesť digitálnu peňaženku s digitálnym eurom do roku 2024. Už budúci rok bude prijatá legislatíva, jasné špecifikácie a štandardy. Každá členská krajina dostane 12 mesiacov na ich zavedenie do praxe.
Európska centrálna banka realizuje už druhý rok výskum ako zaviesť digitálne euro, ktoré bude podobne centralizované ako súčasné Euro, teda manipulovateľné tými, čo sú pri „tlačiarni“, s nastaviteľným záporným úrokom a navyše s možnosťou priamo zdaňovať z bankového účtu či dohľadať všetky platby, resp. ich regulovať. Súčasťou peňaženky bude aj možnosť uschovávať identifikačné doklady ako občiansky a vodičský preukaz digitálne. Digitálne nosenie identifikačných dokladov bolo realitou na Ukrajine dokonca ešte krátko pred vojnou.
Hoci už skôr existovalo tzv. Konzorcium pre digitálnu peňaženku identity v EÚ, teraz vznikol nový projekt, vedený nordicko-baltickým eID Projektom (NOBID), ktorý testuje digitálnu peňaženku vo väčšom merítku. Participujú na ňom Dánsko, Nemecko, Island, Nórsko, Lotyšsko a Taliansko – z toho sú štyri krajiny členmi NOBID. Cieľom je zaviesť cezhraničné platby, ktoré s ľahkosťou kombinujú identitu a platby.
K zapojeným lídrom v bankovníctve a platobnom styku patrí aj nemecké DSGV a talianska Intesa ako aj ďalší tu uvedení technologickí partneri. Spoločnosť iProov je podľa jej šéfa Andrew Bud tiež v jadre tímu a poskytuje „jednoduché a bezpečné vzdialené pripojenie a autentifikáciu“ využívajúc biometrické dáta. Bud dúfa, že projekt prispeje k dopytu po EÚ digitálnej ID peňaženke v Európe, ktorá má byť „biometricky zabezpečenou aplikáciou.“
Kritici týchto EÚ snáh o zavedenie digitálnej identity už dávno varujú pred rizikom pre súkromie občanov, ktorí na základe svojich názorov, vyjadrení či politickej príslušnosti môžu byť vylúčení z prístupu k finančným a verejným službám. Príkladom je Dánsko, kde v septembri tohto roku zaviedli nový digitálny ID systém (MitID), bez ktorého niet prístupu k finančným ani vládnym službám. Od začiatku novembra, vypršaním starého systému, Dáni potrebujú nové digitálne ID dokonca aj pre online nákupy.
Kým dánsky starý systém mal aj offline alternatívy, s novým systémom sa nateraz očakáva, že každý Dán má smartfón a je digitálne zdatný. Možno čakať, že takto budú chcieť aj občanov v ďalších štátoch prinútiť k prijatiu digitálnej identity, ktorá sa postupne bude rozširovať do všetkých sfér nielen verejného ale i súkromného života. Jednoducho neostane len pri digitálnom predkladaní daňových podaní či iných formulárov pre štátne inštitúcie. Tu už je na verejnosti ustriehnuť, kde to presahuje hranice slobody.
No žiaľ, nemožno sa spoliehať na to, že v Bruseli nám niečo vylobujú obrancovia našich „digitálnych práv“, keď zástupca tzv. dáždnikovej skupiny Európske digitálne práva (EDRi) povie pre média, že koncept vybudovania ochrany dát v technologických dizajnoch bol už úspešne inkorporovaný v EÚ už pri Covid-19 certifikáte. Skôr tu ide o lobbistov platených firmami, ktoré presadzujú digitálne riešenia.
Tie už boli snáď aj prekročené, keď sme postupne akceptovali poskytovanie biometrických údajov pre identifikačné doklady vraj pre našu bezpečnosť. Otázne je, čo všetko si ešte necháme nahovoriť, že je pre našu väčšiu bezpečnosť a pohodlnosť. Ak to majú byť segregačné vakcinačné zelené EÚ pasy, kredity uhlíkovej stopy či sociálne kredity za politickú korektnosť na sociálnych sieťach a v internetovom priestore, tak sme ako spoločnosť pojem slobody vyprázdnili a prekrútili.
Sloboda nie je nanucovanie presvedčenia štátom, ale naopak – štát má garantovať základné slobody jednotlivcovi. Tie základy sú jasne definované – sloboda prejavu, vyznania a politickej príslušnosti ako i osobná sloboda rozhodovať sa o svojom zdraví, súkromí a deťoch.