Deň hanby za Ústavu SR

Pred 10 rokmi Ústavný súd SR potvrdil, že litera Ústavy SR ako aj jej interpretácia umožňuje potláčať základné právo na život jednej skupiny v prospech nadpráv inej skupiny. Taká rovnosť: Tí starší, väčší a zdravší majú väčšie právo na život ako tí ostatní. Toto potláčanie práv sa nedá ani ináč nazvať ako genocídou, lebo ide o masové zbavovanie života najmenších členov našej spoločnosti, ktorí sú označení ako neplnohodnotní.

 

Organizuje ho štát prostredníctvom siete licencovaných nemocníc, prostredníctvom štátneho zdravotného poistenia, ktoré dokonca tieto výkony zbavenia sa nechcených prepláca, prostredníctvom zabezpečenej ochrany polície a súdov. Podmienkou genocídy je, že ide o systematické vyvražďovanie. Niet pochýb, že výkon potratov je systematická mašinéria.

 

Robili to už pred tým na našom území aj iné extrémistické režimy, niektoré viac, iné menej systematicky. Prežíva to tu z čias komunistického režimu, no ešte predtým nacisti zaviedli “dobrovoľné potraty” na okupovaných východných územiach počas druhej svetovej vojny. Viac o tom približuje môj starší blog s odkazom na poľský megabilboard, ktorý vyvoval vlnu medzinárodnej mediálnej pozornosti.

 

Ústavní sudcovia nemôžu byť extrémisti? Síce ich chráni imunita, neznamená to však, že nemôžu byť súčasťou genocidálnej mašinérie, hoci sa samozrejme prikryjú peknými sloganmi. Tých mali nadostač oba totalitárne režimy 20. storočia. A tie vedeli nájsť aj vhodné slogany pre svojich odporcov a kritikov, aby ich odstránenie znelo presvedčivo pre oklamané masy.

 

Chráni ústava nejako odporcov genocídy? Nijako. Garantuje sudný proces so sudcami, ktorí sú podobne v konflikte s ideologickým režimom, ktorý sa zbavuje bezbranných detí. A znova sa začína opakovať história, opísaná v básni nemeckého luteránskeho pastora Martina Niemoellera:

"Najprv prišli pre komunistov a ja som sa ich nezastal, lebo som nebol komunista. Potom prišli pre odborárov a ja som sa ich nezastal, lebo som nebol odborár. Potom prišli pre Židov a ja som sa ich nezastal, lebo som nebol Žid. Nakoniec prišli pre mňa a nezostal nik, kto by sa ma zastal."

 

 

Tentokrát si režim vyberá za obeť len nenarodené deti. V poslednej dobe nás šokovali správy ako sa v Amerike zabíjajú už narodené deti, ktoré prežili potrat. Niekoľko tisíc kilometrov od našich hraníc sú to už aj narodené postihnuté deti, ktorým rodičia môžu objednať smrť do veku 12 rokov. A sú to aj starší a chorí, ktorí nie celkom sami si objednávajú vraždu lekárom. Prezentuje sa to samozrejme ako výber dôstojnej smrti z vlastnej vôle, hoci práve keď už nie sú pri plnom uvedomení ich najbližší požiadajú o ich usmrtenie.

 

Je to totálny rozklad rodiny, keď nedbá o svojich, ale sa ich dobrovoľne zbavuje. Redukujeme význam človeka na zviera, ktoré predsa nemá dosť uvedomenia, tak ho aspoň zbavme bolesti. Nedostatok sebauvedomenia je vraj dostatočný dôvod pre zbavovanie sa nechcených. Len tá hranica sebauvedomenia sa “pre potreby” rôznych ľudí líši rôzne – môže to byť niekedy 1. či 2. trimester, narodenie alebo aj 1. mesiac života, čiastočné poškodenie mozgu, či obmedzenie životaschopných funkcií. Možno časom aj niektoré poruchy, resp. vykonštruované poruchy, napr. fóbie budú prehlásené za nedostatok uvedomenia, ktoré diskvalifikujú ľudí z tejto postmodernej genocidálnej spoločnosti. Hlavne, ak ju kritizujú.