Čakáš nečakane dieťa?

Obete genocíd mali zvyčajne nálepku “neplnohodnotní ľudia”, pretože stratégiou genocidálneho režimu bolo ich odľudštenie. Napr. černosi, či Indiáni boli považovaní za podľudí, podobne Židia boli nazvaní podrasou. Dnes je nenarodené dieťa označované ako potenciálny, neplnohodnotný človek. Jeho ľudskosť je však zrejmá už v prvom trimestri od počatia, kedy nemá žiadnu právnu ochranu voči rozhodnutiu matky zabiť ho. Aj obetiam iných genocíd boli základné práva rovnako odopreté - bolo možné ich svojvoľne zabiť, a to nie vždy len diktátorom, ale hocikto im mohol siahnuť na život. Toto odobrili dokonca ústavné súdy, napr. v USA voči Indiánom i Afroameričanom. Iné genocidálne režimy sa zas aktívne zbavovali „nepohodlných“, resp. „nechcených“ (inteligencia, triedny nepriateľ, iný kmeň, náboženstvo, či etnikum) najrozličnejšími formami. Dnes umelým potratom najmenších odsudzujeme na trest smrti, keď sa počnú "nevhodne", skrížia plány ženy a pod. Tak to bolo, aj keď do cesty kolonizátorom Ameriky prišli Indiáni, alebo keď sa vzdelaní a politicky ináč mysliace osoby stali prekážkou budovania komunizmu, napr. v Kambodži, či u nás. Potratová genocída je rovnako systematická ako aj iné: umelý potrat je dovolený, financovaný vládami a propagovaný ako ľudské právo medzinárodnými organizáciami, ktoré žiadajú k nemu prístup v každej nemocnici a pre každú ženu...

Len zákaz umelých potratov poskytne právnu ochranu človeku pred narodením a uznanie faktu, že je človek, a teda osoba v právnom význame. Je to najlepšia pomoc nenarodeným a ich matkám. Najväčšou skupinou žien, ktoré podstupujú umelé potraty na Slovensku, sú už vydaté ženy okolo tridsiatky s dvomi deťmi. Pre ženu je to často zúfalé „riešenie“ a nie slobodné rozhodnutie, pretože jej blízki odmietnú priamo alebo nepriamo pomôcť. Keďže zákon odobruje umelý potrat, jej okolie to považuje za legitímne riešenie jej problému, ktorým sa už nemusí zaťažovať. Tento egoizmus okolia vedie k zabitiu nového človeka. Nestačí, aby ženám pomáhali cudzí ľudia v centrách krízového tehotenstva. Ak by umelé potraty boli zakázané, tak by príbuzní, ale i priatelia ženy hľadali nenásilné riešenia jej tehotenstva, aby zákon nebol porušený. Žena potrebuje pomoc okolia, aby sa postarala o dieťa, alebo ho dala na adopciu. Toto má byť možnosťou voľby, nikdy však nesmie byť legálnou voľbou násilie umelého potratu. Umelý potrat býva často egoistickou voľbou samotnej ženy, ktorá dieťa vníma ako obmedzenie svojho štúdia, kariéry, vzťahu, postavy, či životnej úrovne. Ide si za svojím i cez mrtvoly. Častou výhovorkou býva, že je lepšie dieťa zabiť, akoby sa malo narodiť do zlých podmienok. Zabitie nikdy nie je prejavom lásky, či solidarity. Ani 2-ročné dieťa matka nemôže zabiť, ak sa jej výrazne zhoršia životné podmienky. Pritom pre matky, ktoré už majú deti, je každé ďalšie dieťa lacnejšie. Predsa majú minimálne strechu nad hlavou už pre tie narodené. Problémom býva nie kvalita života, ale vzťahu, či manželstva. Zabitie dieťaťa však manželstvo, či vzťah nezachráni. Tiež nie je fér potrestať nevinné dieťa za sklamanie z rozvodu, či rozchodu.

Pri umelom ukončení tehotenstva je zničený život nového človeka, geneticky odlišného od matky. Môže to byť chlapec, takže sa nedá hovoriť o rozhodovaní o tele ženy. Ani rodič nemôže siahnuť na život dieťaťa, hoci by sa to stalo vsúkromí jeho domova. Takéto „súkromné“ násilie je zakázané. Nikoho ani len nenapadne, aby rodičia mali „možnosť voľby“ dieťa utýrať alebo sa oň starať. Alebo aby taká možnosť bola v prípade znásilnenia či vraždy. Aj tie sa predsa dejú, ale preto ich nelegalizujeme. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí porušia zákon,tak i pri zákaze potratov. Zákon má úlohu formovať svedomie (potratovýzákon ho deformuje), a preto musí jasne ohraničiť, kde dochádza k násiliu na druhom človeku. Zákony neustále hovoria ľuďom, čo majú robiť či nerobiť.Trestný zákon zakazuje toho veľa i umelé potraty. Lekára a osobu, ktorá hona umelý potrat navádza, trestá. Výnimky však ustanovuje potratový zákon.Terajšia legislatíva dáva žene nespravodlivú možnosť zabiť iného, na čo niktonemá právo. Právo na súkromie je bežne obmedzované pre väčšiu hodnotu,akou je napr. bezpečnosť pasažierov na letisku. Tehotenstvo len dočasne obmedzuje ženu počas 9 mesiacov jej života, čo je menšia hodnota, ako život nového človeka, ktorý potratom končí. Je preto správne dočasne obmedziť právo ženy na súkromie, aby bol život nového človeka chránený. Zákaz umelých potratov nastoľuje rovnosť medzi životom počatého človeka a jeho matky, medzi narodenými a nenarodenými.

Nevinné dieťaťa počaté pri znásilnení má dostať trest smrti, kým násilník len niekoľko rokov väzenia? Potrat nikdy nezmaže fakt, že žena bola znásilnená. Znásilnenie je násilím proti nej a potrat je ďalším násilím v jej tele. Napokon jeto aj jej dieťa, hoci je veľmi málo pravdepodobné, aby sa počalo zo znásilnenia (vajíčko je plodné len 12 hodín za mesiac, kedy ho môže oplodniť spermia, aktívna v tele ženy aj 3 dni). Totiž pri nahlásení tohto trestného činu je žena poslaná na výplach spermíí. Ak predsa otehotnie, treba jej poskytnúť psychickú podporu, medicínsku starostlivosť ale i praktickú podporu. Ak nevie prekonať traumu, môže dať dieťa na adopciu. Množstvo neplodných párov čaka celé roky na adopciu novonarodeniatka. Je mýtom, že ono skončí v detskom domove, ak je právne voľné. Tam ostávajú deti najmä preto, že sa ich rodičia nevedia vzdať. Ak potrestáme nevinné dieťa za zločin jeho otca, robíme obrovskú chybu. V niektorých častiach Indie je znásilnená žena považovaná za nečistú.Rodina je tak zahanbená, že mladú ženu predá na prostitúciu alebo dokonca ju príbuzní môžu zabiť – hoci je nevinná – aby sa zbavili tejto hanby. Je to príšerná nespravodlivosť, hoci to isté robíme v Európe nevinnej obeti – počatému dieťaťu. Pretože môže spôsobiť hanbu, musí zomrieť.

Akú spoločnosť budujeme, keď zabíjame chorých a postihnutých? Chceme pokračovať v stopách nacistických ideológov? Ľudia s obmedzeniami majú tiež právo na život ako každý tzv. “normálny” alebo zdravý človek. Prenatálne testy nemôžu stanoviť postihnutie s úplnou istotou ani určiť vážnosť postihnutia.Podľa vyhlášky stačí istá pravdepodobnosť choroby, v niektorých prípadoch iba 10%. Prečo nenechať dieťa sa narodiť a dať mu šancu rásť a dosiahnuť, čo môže? Ak by aj dieťa malo zomrieť krátko po narodení, nechajme hoprirodzene zomrieť so starostlivosťou, ktorú potrebuje – jedlom, tekutinami bolesť zmierňujúcimi liekmi a láskou. Je falošnou láskou chcieť dobro pre dieťa tak, že ho zabijeme, aby netrpelo. Majú tí, ktorí zomrú neskôr, azda právo zabiť tých, ktorí zomrú skôr? Nacisti sa zbavovali postihnutých pod tou istou zámienkou, aby neboli záťažou pre štát a nemuseli trpieť.... Verili, že robia službu ľudstvu a nepochybne by dnes používali potrat na tento cieľ. Na okupovaných územiach zaviedli počas vojny potrat na žiadosť, čo Norimberský tribunál s vojnovými zločincami odsúdil ako zločin proti ľudskosti.

Právo na život je absolútne a v tom máme mať všetci rovnosť pred zákonom.V prípade útoku má človek právo sebaobrany. Počaté dieťa však nikdy nie je agresorom. Keď tehotenstvo ohrozuje život ženy, vtedy sa lekár musí usilovať o záchranu oboch pacientov. Smrť pacienta nie je vraždou, keď sa záchrana nepodarila. Ak dieťa pri terapii, ktorá má zachrániť ženu, zomrie, to nie je potrat, pokiaľ zabitie nie je priame a zámerné. Nikdy však nie je nevyhnutné nenarodené dieťa najprv zabiť, aby sme liečili matku. Medicína však ide opačným smerom, vylepšujeme metódy umelého potratu, nežaby sa napr. podporil výskum, ako preniesť počaté dieťa z vajíčkovodu do maternice v prípade mimomaternicového tehotenstva. Legálny potrat nikdy nie je bezpečný pre ženu. Ohrozuje aj jej život, psychické i fyzické zdravie . Ničí vzťahy a sebaúctu.

Na Slovensku každý deň zomrie v priemere takmer 40 detí chirurgickým potratom. Dnes sú populárnejšie metódy, ktoré zabíjajú počaté embryo chemicky – to je jeden z mechanizmov účinku všetkých foriem hormonálnej a núdzovej antikoncepcie. Tie bránia uhniezdeniu týždňového embrya v maternici, čím nový človek zomiera. Užívanie antikoncepcie je oveľa vyššiea neustále narastá napr. v Švédsku, či Španielsku, kde zároveň stúpa počet umelých potratov. Podobné je to v Británii, kde je antikoncepcia dostupná zdarma. Markantný pokles počtu umelých potratov za posledné roky súvisí s tým, že na Slovensku máme dlhodobo diskusiu o ich zákaze. Podobný vývoj je v Chorvátsku. V Poľsku sa počet umelých potratov rapídne znížil hneď, keď začala diskusia o ich zákaze, teda ešte pred zákazom. Zákaz je však najlepšou metódou ako radikálne znížiť počet umelých potratov a zachrániť najviac životov.

Napr. v Írsku sú umelé potraty zakázané a teda Írky chodia na potraty do Británie alebo na holandské lode pri írskom pobreží. Ich počet je o polovicu menší ako na Slovensku, s porovnateľné veľkou populáciou ako Írsko. Bolo by ich oveľa menej, ak by reklama britských potratových kliník v Írsku nedostala zelenú.Podľa Európskeho súdneho dvora umelý potrat je vraj služba so slobodou pohybu v rámci EÚ... Ak by sa znížila slovenská potratovosť o polovicu, vždy sa zákaz oplatí. Sú však spôsoby ako aj potratový turizmus zastaviť. Slovenský a český zákon nedovoľuje potrat cudzinkám, pokiaľ tu nemajú trvalé bydlisko alebo aspoň 5-ročný pobyt. Ak napr. Holandsko legalizuje pedofíliu (politická strana pedofila vedie za to kampaň), legalizovali by sme ju aj v SR, aby naši pedofili nemuseli cestovať tak ďaleko? Je na nás sa rozhodnúť, či chceme na našom území tolerovať takéto násilie potratu. Británia má dokonca zákon proti svojim občanom, cestujúcim za detskou prostitíciou do zahraničia. Je to vec politickej vôle prijať zákony a zabezpečiť ich vymáhateľnosť, aby boli slabí ochránení. Bývalý potratár Bernard Nathanson, ktorý bol kľúčovým v presvedčení Ústavného súdu USA, priznáva, že mu išlo o legalizáciu krvavého biznisu pre lekárov a Mary Calderone, bývalá medicínska riaditeľka Plánovaného rodičovstva (dnes najväčšia sieť potratových kliník vo svete), že v roku 1960 90% nelegálnych potratov vykonávali lekári. Preháňali štatistiky úmrtnosti žien pri nelegálnom potrate ako i dnes. Nelegalizujeme predsa krádeže, aby si lupiči pri vlámaní nedajbože neublížili. Možnosť ublíženia pri potrate je ďalší dôvod pre jeho zákaz. Potraty legalizoval ako prvý Lenin vroku 1920, potom socialistické (hoci netotalitárne) Švédsko, v 50-tych rokoch sovietske satelity, v roku 1967 Británia a v roku 1973 USA.