Čakáš nečakane dieťa?

Alternatíva celoštátnej karantény je karanténa len pre chorých a starých!

Napriek ohromnej kritike prístup vlády Británie k epidémii koronavírusu stojí za pozastavenie. Neznamená, že centralizované, totalitárne riešenie je jediné správne, lebo tak to riešila komunistická Čína i socialisticki politici v Taliansku. Zaujímavé sú nasledujúce fakty z Británie:

1. nezatvárajú sa školy, pretože deti a mladí ľudia ľahko prekonajú ochorenie, zväčša dokonca bez symptómov – pritom málo rodín s deťmi dnes žije so starými rodičmi, ktorí sú primárne ohrození. Zdôvodňujú to aj tým, že zdravotníci majú deti a nemohli by sa venovať svojej práci. Včera už pod tlakom médií britský premiér ohlásil, že možno to bude v správnom čase nevyhnutné. Samozrejme, že politici sa snažia zasahovať stále viac ako treba (aj keď to poškodí), lebo ináč by mohli byť obvinení, že nerobia dosť alebo nič. Na Slovensku väčšina dá deti práve k starým rodičom, keď sa školy a škôlky zavrú. Jednoducho táto babysittingová inštitúcia štátu je pre mnohých nenahraditeľná.

2. tvrdí, že prekonanie vírusu väčšinou populácie by prispelo ku kolektívnej imunite, nakoľko títo dnes nakazení budú v budúcnosti mať dostatok protilátok, aby ochoreniu odolali. Aj oni budú o pár rokov starší, možno chorľavejší a takto môžu byť chránení. Toto britský premiér Boris Johnson prezentoval, ako vedecky podložené stanovisko. Ak vírus pôjde dookola zemeguľou, budeme tu mať štátnu karanténu na roky dopredu, aby sme zabránili jeho importu v budúcnosti z iného štátu či kontinentu?

3. apeluje na ľudí, aby išli do karantény v prípade symptómov ochorenia. Západní politici nechodia v rúškach ako naši, nakoľko väčšina zahraničných lekárov ich neodporúča pre bežných občanov pre riziko zanesenia infekcie, keď si rúško upravujú a manipulujú s ním. Zároveň to zvyšuje pocit „ochrany“, že s rúškom si babka môže ísť do obchodu nakúpiť. Osobne ma zaráža, že nikto neodporúča ľuďom posilňovať imunitu vitamínami, ktoré sa osvedčili už v obrane proti vírusovým infekciám. Toto je ďalší dôležitý spôsob ako zabrániť, aby sa čo najmenej ľudí dostalo do nemocnice v závažnom stave a chorobu zvládli aspoň s miernym priebehom.

4. prísnejšie reštrikcie nateraz Británia odmieta, lebo by ich ľudia ignorovali a úplne by ochromili ekonomický i spoločenský život. Znova mám pocit, že Slováci sú príkladom toho, ako ľudia ignorujú prísne nariadenia. Jediné, kam môžu ísť, sú obchody, tak tie sú napraskané. Ľudia pre istotu vykupujú, čo môžu, pričom starí ľudia nie sú výnimkou. Je normálne, že mladšie ročníky sa vírusu neboja a urobiť z nich neproduktívnu masu na dlhú dobu je dosť od veci. Pritom počúvame, ako vlády idú odškodňovať firmy, ktoré pre tieto štátne nariadenia prídu do straty… Toto je zas len zadlžovanie a budúce vyššie daňové zaťaženie pre budúce generácie. Vraj záchrana životov je dôvodom pre obmedzenie slobody celej spoločnosti, hoci doteraz sme desaťročia počúvali, že osobné slobody sa nemajú obmedzovať pre vyššiu hodnotu, ktorým je život pred narodením.

5. odporúča, aby sa starí ľudia chránili najviac. V Taliansku priemerný vek mŕtvych „na koronu“ je 80 rokov, ak niekto mladší zomrel, tak mal už iné zdravotné komplikácie. Medzi tie rizikové patria – srdcové a pľúcne choroby, cukrovka a obezita. V tom duchu bol aj nedávny FB status nového ministra zdravotníctva SR Mareka Krajčího: Berme ohľad na našich starých rodičov, lepšie aby sme ich nenavštevovali a neriskovali ich zdravie. Viacero vecí by sa však žiadalo dopovedať a to nepočujeme z úst našich politikov. Dobrovoľná voľba samokarantény je však bežná u staršej generácii v USA. Sú západné krajiny kľudnejšie, lebo ich staršia generácia a nielen tá si dosť zakladá na vitamínoch? Samotný prezident Trump a jeho manželka sú známi tým, že proces stárnutia spomaľujú vitamínami. Tretia manželka neslávneho bilionára Georga Sorosa dokonca ešte pred zoznámením s ním predávala vitamíny.

Starí ľudia si pre svoje zdravie potrebujú uvedomiť potrebu samokarantény, hoci samozrejme, s tým im musíme pomôcť, aby mali zabezpečený prístup potravín, vitamínov i liekov. Ak tieto opatrenia zanedbajú práve oni, nemožno primárne viniť ostatnú populáciu. Terajšie opatrenia a výzvy sú totiž zamerané na tých, ktorých vírus neohrozuje a na nich sa ukazuje ako na tých, ktorí nesú zodpovednosť za ťažké prípady, ktoré nastanú. Tie však nastanú preto, že tí v ohrození, nie sú dosť zodpovední.

Obete choroby zomierajú prirodzenou smrťou, štátom licencovaný lekár ich úmyselne nezabíja ako napr. nenarodené deti. A skôr či neskôr na nejakú chorobu zomrú aj napriek a nie raz aj práve vďaka nášmu zdravotnému systému. A to nielen zo zanedbania, ale aj pre zastaralé praktiky, niekedy až prílišnú aktivitu lekárov predpisovať často aj nepotrebné lieky. Európska komisia vyčíslila, že ročne 200 tisíc občanov EÚ zomiera na nežiaduce účinky predpísaných liekov. V USA zas na predávkovanie liekami zomrie 70 tisíc ľudí. Zdá sa mi však, že politikom ide viac o záchranu štátneho zdravotného systému a vieru v neho ako naozaj o ochranu ľudského života a zdravia. Ináč by sa zaujímali o ochranu života aj nevinných potratených detí.